Od roku 2013 je farárom a dekanom vo Farnosti sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste Peter Holbička. Ako kňaza ho poznajú aj v iných kútoch Slovenska, istý čas pôsobil tiež v rádiu Lumen, aj ako hovorca biskupa Žilinskej diecézy. Nie všetci však vedia, že je zanieteným ochotníckym divadelníkom.
Odkedy vás začali lákať „dosky, ktoré znamenajú svet“? Mali ste niekoho v rodine s takýmito umeleckými sklonmi?
Talenty od Boha som začal viac pozorovať a rozvíjať na základnej škole. Chodieval som na recitačné súťaže, do Detského divadelného súboru Eva, Detského speváckeho zboru Kysuca, folklórneho súboru Kelčovan a napokon ako gymnazista do Divadelného súboru Jána Palárika v Čadci. Umelecké sklony som zdedil asi po starom otcovi Františkovi, ktorý tiež hrával ochotnícke divadlo v Rajci.
Počas účinkovania v rôznych divadelných telesách ste stvárnil viaceré postavy.
Som veľmi vďačný za úžasných režisérov, pod vedením ktorých som mohol rozvíjať svoj talent. Začalo to Detským divadelným súborom Eva v Čadci s režisérkou Evou Matysovou. Pokračoval som v Divadelnom súbore Jána Palárika v Čadci, keď súbor viedol režisér Laco Kerata z Bratislavy.
Venoval sa najmä experimentálnemu divadlu, čo bolo v tej dobe niečo nové. Dal dokopy úžasný kolektív hercov, s niektorými z nich pracujem doteraz. Máme krásne vzájomné vzťahy. Nezabudnuteľné pre mňa sú hry Zlý duch a Stretnutie nosorožcov.
Viem, že ste v minulosti stáli pri založení súboru v Nitre, ale aj Bošanoch.
Ešte v kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre sme počas mojich štúdii založili divadelný súbor pod vedením herečky Divadla Andreja Bagara, pani Adely Gáborovej. Pripravili sme inscenácie Gorazd, nasledoval pokus o muzikál Jozef Egyptský a my, každá mala 50 repríz. S Adelou som spolupracoval aj ako kaplán v Bošanoch, kde sme založili DS Rafael.
Opäť pokračovala výborná spolupráca na muzikáloch Láska je silnejšia a Sen o ruži. Žiaľ, jej choroba a smrť ukončili nový projekt, ktorý sme pripravovali. S divadlom som neprestal ani na mojich ďalších kňazských pôsobiskách. S deťmi a mladými sme pripravovali a pripravujeme jasličkové a pašiové hry, aj iné menšie projekty. Po mojom príchode do Kysuckého Nového Mesta ma oslovila Katarína Janesová na opätovnú spoluprácu v DS Jána Palárika v Čadci. Pri príležitosti 90. výročia súboru sme naštudovali hru Jožko Púčik a jeho kariérny rast pod vedením režiséra - môjho bývalého farníka zo Žiliny, Vlada Moresa. Opäť som sa viac nadýchal divadelného ovzdušia a naša spolupráca pokračuje dodnes.
Ako vás vnímajú kolegovia, predsa len, ste kňaz, a občas v zákulisí určite vykĺzne aj nejaké to slovíčko, ktoré by možno inému duchovnému prekážalo. Alebo si dávajú pred vami, obrazne povedané, „pozor na jazyk? Máte pocit, že vaša prítomnosť spôsobila, že je kolektív viac zbožný?
