Babička s radosťou prijala monografiu obce, ktorú jej venovala starostka Renáta Majchráková. Hneď si, ako dobrá kresťanka, vyhľadala časť o farnosti.
Oslávenkyňa má dobrý apetít, s prítomnými si dokonca pripila. „Je čulá, veselá, stále jej chutí. Na zdravie si dala aj štamperlíček bylinkového likéru,“ hovorí starostka.
Jeseň života prežíva v kruhu rodiny
S manželom sa pani Štefánia spoznala vo Vysokých Tatrách, kde bola na robotách počas druhej svetovej vojny. Zomrel mladý, mal len 44 rokov. S dvomi deťmi zostala sama. Opustil ju v ťažkej situácii, keď mal synček len sedem dní.
Ako povedala, musela sa pozviechať a ísť ďalej. Teší ju, že jeseň života môže stráviť v kruhu milujúcej rodiny. Žije s dcérou Jozefou Prívarovou a vnučkou Annou, ktorá sa o ňu vzorne stará. Pribúdajúce rôčky sprevádzajú aj rôzne zdravotné problémy. Babička si najviac sťažuje na zhoršujúci sa zrak. So sluchom to tiež nie je najlepšie, používa strojček, no príliš v láske ho nemá.
Život naokolo ju zaujíma
Babička pochádzala zo šiestich súrodencov. Aj keď bola najstaršia, všetkých prežila. Starostka vraví, že napriek veku ju naďalej zaujíma dianie v obci, je zhovorčivá, milá a vie ľuďom naokolo navodiť úsmev. A aký má starká návod na dlhovekosť?
Možno vás bude zaujímať Brazílčan prišiel na Slovensko hrať futbal, no neodmietne ani brigády Čítajte Prezrádza, že ťažký život prežila vďaka viere v Boha a modlitbám. Ani v starobe jej kamaráti nechýbajú, dokonca ani tí štvornohí. Jej miláčikom je yorkshirsky teriér Justín.
Recept na dlhovekosť zatiaľ neexistuje
Najmä viera je podľa prieskumu, na ktorom sa v minulosti zúčastnilo v zahraničí sto ľudí vo veku medzi 100 a 104 rokov, považovaná za najvýraznejšie faktory, ovplyvňujúce dlhovekosť. Dvadsaťtri percent opýtaných sa zhodlo, že im pomohla viac ako gény či dobrá zdravotná starostlivosť. Okrem toho vraj za svoj dlhý vek vďačia tvrdej práci, zdravej strave a dobrému a poctivému životu.
Prečítajte si tiež Na križovatke cyklotrás v Krásne nad Kysucou pribudol monument Čítajte Okolo 13 percent vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Deväť percent by bolo bývalo radšej menej pracovalo a šesť percent si myslelo, že malo viac času venovať svojim rodinám. Z ďalšieho prieskumu, ktorý vypracovala istá zahraničná spoločnosť, poskytujúca starostlivosť postihnutým a chronicky chorým pacientom, vyplýva, že 30 percent 100-ročných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru. O slávnej „stovke“ snívajú mnohí.
Len malé percento však robí skutočne niečo pre to, aby sa tohto požehnaného veku dožilo. Zaručený recept na dlhovekosť vraj neexistuje. Pod to, koľko rokov sa dožijeme, sa údajne podpisujú viaceré okolnosti. Druhou podmienkou je vyhýbanie sa nehodám a úrazom, pretože aj s tou najlepšiu dlhovekou prognózou môže človek po nepeknom páde skončiť svoj život predčasne.
