Keď som dnes na Bartolomejskom jarmoku oslovila šviháka v modrej uniforme, ktorý prezradil, že je Filip Višňovský a celú „osadu“ má pod palcom, vedela som, že som na správnom mieste.
„Návštevníci môžu vidieť, ako vyzeral život v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia za vlády Mateja Korvína,“ dozvedela som sa. Môžem návštevníkom zajtrajšieho pokračovania jarmoku vrelo návštevu tohto miesta odporučiť. Táborový život ma totiž chytil doslova za srdce. Stredoveký tesár Martin Halouzka práve vyrábal šípy, spoločnosť mu robil štvornohý kamarát, pravý československý vlčiak, Lucky. Ten si užíval jarmočnú atmosféru, aj keď skrytý pod pracovným pultom pána majstra a svojho majiteľa.
Článok pokračuje pod video reklamou
Starosť mu preto nerobilo, keď som sa presunula vedľa, kde už vyrábal podkovy Marián Gašper. Ten hneď bez mučenia prezradil, že len zastupuje kamaráta, ktorý si odbehol. Dôvod som nezisťovala. Mohla som však skonštatovať, že príprava železa na „kutie“ išla aj náhradníkovi od ruky. „V rámci spestrenia jarmoku sme pripravili lukostreľbu a kolbište s penovými mečmi, ale ide naozaj len o také zatraktívnenie pute,“ vysvetlil „šéf osady“ Filip zo žilinského Cechu Terra de Selinan. Ako pravý milovník stredoveku a vtedajšieho života vzápätí dodal, že ide predovšetkým o skupinu prezentujúcu historický šerm či lukostreľbu z drevených lukov. K miestu, kde sa s lukom „pracovalo“, som sa presunula aj ja. Pomocnú ruku mi podala členka cechu Barborka.
Zhovievavá členka cechu
Keďže som najskôr odsledovala záujemcov predo mnou, pomyslela som si, že „pôjdem rovno na vec“ a veľa na prípravu nepotrebujem. Pre istotu som však všetkých pred mojím zamierením na terč poprosila, až idú trošku ďalej odo mňa. Barborka bola trpezlivá, povzbudila ma slovami, že som „mocná žena“ a určite to zvládnem. Hneď som si to spojila s tým, že mám nejaké tie kilá navyše a luk a šíp budú to „pravé orechové“ pre mňa.
Prečítajte si tiež Veriaci troch krajín si uctili pamiatku mŕtvych tragédie v poľských Tatrách Čítajte Terč som netrafila, ale nebola som na tom ani najhoršie. Aspoň tak mi to povedala dobrosrdečná Barborka, ktorá šíp vytiahla zo zeme. Boli tam aj ďalšie od chudších "skúšajúcich" a tak som sa potešila, že kilá nebudú mojim problémom. Povedala, že by to potrebovalo ďalší tréning, čo som si zobrala k srdcu. Takto som si pozrela ešte stredoveké hygienické zariadenie, kde sa práve v súdku kúpala šikovná žienka v čepci. Potom som už skončila pri šikovných Kysučanoch z Historického spolku sv. Šebastiána. Práve tí spolupracujú so spomínaným cechom Terra de Selinan a robia ukážky na spoločných vystúpeniach. Od Ľubky Podolákovej z Krásna nad Kysucou som sa dozvedela, že vlastnia najväčšiu repliku stredovekého dela na severe Slovenska, ktorú vyrobili členovia spolku. Mali z nej vystreliť večer, ale svoju pomoc po skúsenostiach s lukom, som už neponúkla. Určite sa o týchto šikovných Kysučanoch dočítate v najbližších vydaniach MY Kysuckých novín.
Možno vás bude zaujímať Na zdravie si 103-ročná babička pripila štamperlíkom Čítajte Sobotňajší deň Bartolomejského jarmoku hodnotím ako mimoriadne vydarený. Vystúpili viaceré známe hudobné či folklórne skupiny. Tešili sa aj detičky, ktoré si vyše hodinku popoludní užili s programom Elá hop!
Minulosť sa vrátila do ulíc
V súčasnosti ide o Bartolomejský jarmok, starousadlíci hovoria o čadčianskych hodoch. Na tých ani v iných mestách a dedinách nikdy nechýbali prosiaci o milodar. Aj keď do revolúcie spred kostolov a ulíc vymizli, po nej sa znova vrátili. A nechýbali ani na tohtoročnom jarmoku v Čadci. „Som z Považskej Bystrice a som bezdomovec. Chodím po Slovensku, ale občas vyrazím aj do Čiech,“ povedal Jozef, ktorý hral na harmonike. Svoje miestečko si našiel na Palárikovej ulici, kde vyhrával „odušu“. „Zarobím si na jedlo a prespatie v azylovom dome,“ prezradil lukratívnosť svojej pouličnej profesie. O dôvode, prečo sa dostal na ulicu, povedal, že ide o nepríjemnú rodinnú záležitosť. Možno aj vy nielen zajtra, ale aj v budúcnosti stretnete ľudí, ktorí sa ocitli na ulici. Je to taký ľudský reflex, že sa snažíme od nich odvrátiť hlavu a pomyslíme si, že ide o ich chybu. Možno je to pravda, ale kto pozná celý ich príbeh? A nemôžeme sa tam raz ocitnúť aj my, alebo naši príbuzní? Ako povedal bývalý prezident Václav Havel: „Ľudská pomoc v núdzi neobohacuje len toho, kto ju dostáva, ale aj toho, kto ju poskytuje.“ Takže pekný zajtrajší ďalší deň Bartolomejského jarmoku, ktorý je opäť bohatý na skvelé programy. Užite si ho v radosti, veselosti, hojnosti, ale aj s láskou k blížnym.
