Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Márii Banášovej zmysel pre humor rozhodne nechýba

Jej prvým „ateliérom“ bol starý nevykúrený skleník, kde jej v zime mrzli prsty.

Mária Banášová vo svojom ateliéri.Mária Banášová vo svojom ateliéri. (Zdroj: ARCHÍV MÁRIE BANÁŠOVEJ)

O Márii Banášovej sa až tak často nepíše, ako o jej manželovi Jozefovi či dcére Adele. Napriek tomu, že ide o známu slovenskú výtvarníčku, ktorú poznajú aj za hranicami Slovenska.

Viacerých bude isto zaujímať, ako ste sa zoznámili s manželom a čím vás upútal? Ste spolu už dlhé roky, máte recept na šťastné manželstvo?

Zoznámili sme sa romanticky na Spišskom hrade pred päťdesiatimi rokmi, kde sme ako študenti pomáhali archeológom pri vykopávkach. Mala som vtedy šestnásť rokov, môj budúci manžel o štyri viac.

Skryť Vypnúť reklamu

Na šťastné manželstvo recept nemám, pretože každý vzťah je individuálny a každý si ten „recept“ musí nájsť sám. Moja skúsenosť je nemať očakávania.

Máte dve dcérky, s čím sa spájali náročné materské povinnosti. Kedy ste sa naplno začali venovať svojej tvorbe a kde vznikali vaše zaujímavé diela. Máte doma svoj vlastný ateliér?

Mám dve dcéry, za ktoré som veľmi vďačná. Boli a sú v mojom živote dve slniečka. Materstvo som nevnímala ako povinnosť. Mala som šťastie možno v tom, že som väčšinu času bola ako umelkyňa na voľnej nohe doma a mohla som s mojimi deťmi tráviť viac času ako matky, ktoré musia chodiť denne do práce. Viedla som ich k tvorivosti, z čoho, myslím si, čerpajú dodnes. Prvú dcéru Máriu som mala ako dvadsaťjedenročná, ale to mi nebránilo v plnohodnotnom spoločenskom aj tvorivom živote. Moje tvorivé začiatky neboli jednoduché, ale počas materskej dovolenky s druhou dcérou Adelkou som sa už rozbehla naplno. Bez manželovej podpory by to však nešlo.

Skryť Vypnúť reklamu
Možno vás bude zaujímať Smutný koniec čadčianskeho Palárikovho domu Čítajte 

Žili sme vtedy v bývalej NDR, kde som si doplnila vzdelanie na Výtvarnej akadémii, nazbierala veľa inšpirácie a naviazala kontakty so zaujímavými umelcami. Môj prvý „ateliér“ bol starý nevykúrený skleník, kde mi v zime mrzli prsty, modelovala som aj v panelákovej spálni, teraz však mám už konečne veľmi pekný ateliér v našom dome.

Dlhší čas o vás – ako umelkyni, nebolo počuť. Došlo k nejakej tvorivej kríze? V posledných rokoch sa zaužíval pojem „pocit vyhorenia“. Bolo to niečo podobné?

Pocit vyhorenia nepoznám. To, že som o sebe nedala dlhšie vedieť mal na svedomí fakt, že som pätnásť rokov viedla čajovňu v našom dome, čo ma maximálne vyťažovalo. Na keramiku som však nezanevrela, ale robila som menej. Pred štyrmi rokmi som s čajovňou skončila a naplno som sa znovu pustila do keramiky. Teší ma, že galérie na mňa nezabudli a o moje výstavy je záujem.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo vás pri vašej tvorbe inšpiruje? S akým materiálom najradšej pracujete?

Pracujem so šamotovanou kameninou, ktorú pálim až pri 1 200 stupňoch, glazujem ju a dofarbujem, takže jednu sochu vypaľujem aj trikrát. Inšpiráciu nachádzam v človeku, jeho prístupe k životu a najmä k prírode. Žijeme dosť nad pomery a snažím sa na to v mojich dielach poukázať. Zažila som v mojom živote nedostatok, ale aj hojnosť, vždy som sa snažila nenechať sa ovplyvniť tým, čo je mimo mňa a žiť v súlade s mojimi vnútornými hodnotami. Tieto pocity a postoje sa snažím vyjadriť aj v mojej tvorbe.

Viem, že ste okrem iných ocenení, získali napríklad Zlatého gunára na Kremnických gagoch. Aký je váš vzťah k humoru?

Humor je pre mňa životným štýlom, ktorý mi pomáha mať nad vecami nadhľad a učí ma vnímať svet z optimistickej stránky. Nie vždy sa zadarí, ale viem, že je to tá najlepšia cesta. Preto v mojich prácach podávam aj závažné veci s láskavým humorom, s občasnou jemnou iróniou. Učím sa pritom aj ja nebrať samú seba príliš vážne.

V súčasnosti vystavujete za českou hranicou, pár kilometrov od Svrčinovca. Mohli by ste priblížiť čitateľom túto výstavu? Možno by si ju radi pozreli aj Kysučania.

Veľmi sa teším, že ma oslovil jeden z najvýznamnejších poľských zberateľov a galeristov Jan Kukuczka, ktorý má „Dom trzech narodów“ na česko – poľsko – slovenskom pomedzí, v niekdajšej budove colnice na hraničnom prechode Bukovec – Istebna.

Prečítajte si tiež Aj na Kysuciach máme „miliónových vodičov“ Čítajte 

Vernisáž bola 10. augusta a stretli sa tam Poliaci, Česi, Slováci. Necítila som žiadnu jazykovú bariéru. Veľmi mi s inštaláciou výstavy pomohol významný poľský maliar Piotr Jakubczak, na klavíri zahral ďalší skvelý maliar Marek Czechowicz, zabavili sme sa s populárnou poľskou skupinou „Strange“. Galéria, ktorá je zároveň aj súkromnou zbierkou mecéna pána Kukuczku, je od hranice vo Svrčinovci vzdialená asi pätnásť kilometrov, takže pre Kysučanov ideálnym kultúrnym stánkom.

Korene vášho manžela siahajú na Kysuce. Aký je váš vzťah k tomuto regiónu? Čím je iný ako kraj, v ktorom ste sa narodili?

Cez manžela, ktorý má pôvod na čadčianskom Podzávoze, má moja rodina veľmi silný vzťah ku Kysuciam. Manžel často spomína na zážitky z detstva. Ako chytali pstruhy na Čierňanke, chodili na hríby a kvaky na kopec Jurošák, zberať konský trus na hlavnej ceste, po ktorej vtedy prešlo auto raz za čas, či „vyháňať“ otca so strýkom Ferom z krčmy u Točoňa. Zastavili sme sa teraz aj v Jablunkove, kde si manžel spomínal, ako tu ako chlapec objavoval veľký svet. No nezamilujte si cez tieto príhody nádherné Kysuce! Ako rodáčka z Podolínca vidím veľa podobností medzi Kysucami a horným Spišom, keďže oba regióny sú blízko Poľska. Cítim tu prelínanie sa goralských vplyvov, oba kraje sú nádherné.

O tom, že ste talentovaná výtvarníčka vieme, poďme však ku kuchyni. Váš muž i dcéra Adela častokrát spomenuli, že sa veľmi zdravo stravujú. Je náročné pre nich pripraviť napríklad nedeľňajší obed? Vyprážaný rezeň so zemiakovým šalátom to asi nebude. Čo majú radi oni a čomu dávate prednosť vy? Ak pridáte nejaký vlastný recept, budeme len radi...

Môže vás zaujímať Pri ropnom prameni vyrástla oddychová zóna Čítajte 

Môj vlastný recept je jednoduchosť. Napríklad varená šošovica na opraženej cibuľke s ryžou je Adelkine obľúbené jedlo. V zásade sa snažím aj pri mojej práci, aby varenie obeda trvalo najviac pol hodiny. Šťastím je, že máme pri dome záhradu, takže od jari do jesene je našim hlavným jedlom šalát, k tomu príloha s vajcom, alebo s tofu, so syrom a hotovo. Zimná strava je viac o strukovinách, zemiakoch, jeme viac cibule a samozrejme, kyslú kapustu. Mäso sa snažíme výrazne obmedzovať, čo znamená, že hovädzie, bravčové a údeniny nejeme vôbec, kuracie a rybu raz – dvakrát do mesiaca. Občas si doprajeme kvalitnú slaninu. Mäso neprospieva nielen človeku, ale ani nášmu životnému prostrediu o čom sa už, chvalabohu, aj hlasnejšie hovorí. Moja mama jedla väčšinu života mäso len na sviatky (pochádzala z chudobnej rodiny na východnom Slovensku) a dožila sa 95 rokov s kompletným vlastným chrupom ...

Keď je človek starší, prehodnocuje svoje priority, uvedomuje si, čo má preň najväčší zmysel, akou cestou sa uberať. Čomu dávate v súčasnosti prednosť vy? Máte nejakú životnú múdrosť, ktorou sa riadite?

Snažím sa všetko, čo ma v živote stretne, vnímať ako súčasť Božej dokonalosti. Vždy sa ukáže, že aj veci, ktoré vám neboli príjemné, ktoré ste možno spočiatku nezvládali, mali svoj zmysel a význam. Preto každý dej v mojom okolí nevnímam ako stopercentnú pravdu, ale vždy si poviem – možno, uvidíme, čas ukáže. Prirodzene, že mám svoje hodnoty a postoje, ale neabsolutizujem ich, keďže viem, že každý má vo svojej „bubline“ svoje vlastné. Práve táto pestrosť robí náš život zaujímavý, a preto sa snažím veci príliš neprežívať a brať ich s nadhľadom a humorom.

Mária Banášová

Narodila sa 11. 3. 1952 v Podolínci. V rokoch 1968 – 1972 študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (Teodor Lugs) v Bratislave. V rokoch 1985 – 1986 absolvovala štúdium na Výtvarnej akadémii v Berlíne (Hertzel). Zúčastnila sa na viacerých sympóziách a stážach: Jürgen Karnopp, Berlin, DDR (1985 – 1988), Gerhild Tschachler – Nagy + Michael Flynn, Moosburg, Rakúsko (1991), Gustav Weiss, Zell an der Pram, Rakúsko (1993), Lučenec, Novohradská galéria (1993). Okrem iných získala ocenenie Zlatý gunár na Kremnických gagoch v roku 2008. Vystavovala v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Česku, Rumunsku, Bulharsku a Japonsku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 721
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 073
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 154
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 869
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 738
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 538
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 773
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 139
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 953
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 618
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Niektorí zákazníci si zatiaľ berú zabalené jedlo.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Ilustračné foto.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Sídlo vzpieračského klubu v Krásne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?