Sobota, 25. január, 2020 | Meniny má Gejza

Márii Banášovej zmysel pre humor rozhodne nechýba

Jej prvým „ateliérom“ bol starý nevykúrený skleník, kde jej v zime mrzli prsty.

Mária Banášová vo svojom ateliéri.Mária Banášová vo svojom ateliéri.(Zdroj: ARCHÍV MÁRIE BANÁŠOVEJ)

O Márii Banášovej sa až tak často nepíše, ako o jej manželovi Jozefovi či dcére Adele. Napriek tomu, že ide o známu slovenskú výtvarníčku, ktorú poznajú aj za hranicami Slovenska.

Viacerých bude isto zaujímať, ako ste sa zoznámili s manželom a čím vás upútal? Ste spolu už dlhé roky, máte recept na šťastné manželstvo?

Zoznámili sme sa romanticky na Spišskom hrade pred päťdesiatimi rokmi, kde sme ako študenti pomáhali archeológom pri vykopávkach. Mala som vtedy šestnásť rokov, môj budúci manžel o štyri viac.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na šťastné manželstvo recept nemám, pretože každý vzťah je individuálny a každý si ten „recept“ musí nájsť sám. Moja skúsenosť je nemať očakávania.

Máte dve dcérky, s čím sa spájali náročné materské povinnosti. Kedy ste sa naplno začali venovať svojej tvorbe a kde vznikali vaše zaujímavé diela. Máte doma svoj vlastný ateliér?

Mám dve dcéry, za ktoré som veľmi vďačná. Boli a sú v mojom živote dve slniečka. Materstvo som nevnímala ako povinnosť. Mala som šťastie možno v tom, že som väčšinu času bola ako umelkyňa na voľnej nohe doma a mohla som s mojimi deťmi tráviť viac času ako matky, ktoré musia chodiť denne do práce. Viedla som ich k tvorivosti, z čoho, myslím si, čerpajú dodnes. Prvú dcéru Máriu som mala ako dvadsaťjedenročná, ale to mi nebránilo v plnohodnotnom spoločenskom aj tvorivom živote. Moje tvorivé začiatky neboli jednoduché, ale počas materskej dovolenky s druhou dcérou Adelkou som sa už rozbehla naplno. Bez manželovej podpory by to však nešlo.

Možno vás bude zaujímať Smutný koniec čadčianskeho Palárikovho domu Čítajte 

Žili sme vtedy v bývalej NDR, kde som si doplnila vzdelanie na Výtvarnej akadémii, nazbierala veľa inšpirácie a naviazala kontakty so zaujímavými umelcami. Môj prvý „ateliér“ bol starý nevykúrený skleník, kde mi v zime mrzli prsty, modelovala som aj v panelákovej spálni, teraz však mám už konečne veľmi pekný ateliér v našom dome.

Dlhší čas o vás – ako umelkyni, nebolo počuť. Došlo k nejakej tvorivej kríze? V posledných rokoch sa zaužíval pojem „pocit vyhorenia“. Bolo to niečo podobné?

Pocit vyhorenia nepoznám. To, že som o sebe nedala dlhšie vedieť mal na svedomí fakt, že som pätnásť rokov viedla čajovňu v našom dome, čo ma maximálne vyťažovalo. Na keramiku som však nezanevrela, ale robila som menej. Pred štyrmi rokmi som s čajovňou skončila a naplno som sa znovu pustila do keramiky. Teší ma, že galérie na mňa nezabudli a o moje výstavy je záujem.

Čo vás pri vašej tvorbe inšpiruje? S akým materiálom najradšej pracujete?

Pracujem so šamotovanou kameninou, ktorú pálim až pri 1 200 stupňoch, glazujem ju a dofarbujem, takže jednu sochu vypaľujem aj trikrát. Inšpiráciu nachádzam v človeku, jeho prístupe k životu a najmä k prírode. Žijeme dosť nad pomery a snažím sa na to v mojich dielach poukázať. Zažila som v mojom živote nedostatok, ale aj hojnosť, vždy som sa snažila nenechať sa ovplyvniť tým, čo je mimo mňa a žiť v súlade s mojimi vnútornými hodnotami. Tieto pocity a postoje sa snažím vyjadriť aj v mojej tvorbe.

Viem, že ste okrem iných ocenení, získali napríklad Zlatého gunára na Kremnických gagoch. Aký je váš vzťah k humoru?

Humor je pre mňa životným štýlom, ktorý mi pomáha mať nad vecami nadhľad a učí ma vnímať svet z optimistickej stránky. Nie vždy sa zadarí, ale viem, že je to tá najlepšia cesta. Preto v mojich prácach podávam aj závažné veci s láskavým humorom, s občasnou jemnou iróniou. Učím sa pritom aj ja nebrať samú seba príliš vážne.

V súčasnosti vystavujete za českou hranicou, pár kilometrov od Svrčinovca. Mohli by ste priblížiť čitateľom túto výstavu? Možno by si ju radi pozreli aj Kysučania.

Veľmi sa teším, že ma oslovil jeden z najvýznamnejších poľských zberateľov a galeristov Jan Kukuczka, ktorý má „Dom trzech narodów“ na česko – poľsko – slovenskom pomedzí, v niekdajšej budove colnice na hraničnom prechode Bukovec – Istebna.

Prečítajte si tiež Aj na Kysuciach máme „miliónových vodičov“ Čítajte 

Vernisáž bola 10. augusta a stretli sa tam Poliaci, Česi, Slováci. Necítila som žiadnu jazykovú bariéru. Veľmi mi s inštaláciou výstavy pomohol významný poľský maliar Piotr Jakubczak, na klavíri zahral ďalší skvelý maliar Marek Czechowicz, zabavili sme sa s populárnou poľskou skupinou „Strange“. Galéria, ktorá je zároveň aj súkromnou zbierkou mecéna pána Kukuczku, je od hranice vo Svrčinovci vzdialená asi pätnásť kilometrov, takže pre Kysučanov ideálnym kultúrnym stánkom.

Korene vášho manžela siahajú na Kysuce. Aký je váš vzťah k tomuto regiónu? Čím je iný ako kraj, v ktorom ste sa narodili?

Cez manžela, ktorý má pôvod na čadčianskom Podzávoze, má moja rodina veľmi silný vzťah ku Kysuciam. Manžel často spomína na zážitky z detstva. Ako chytali pstruhy na Čierňanke, chodili na hríby a kvaky na kopec Jurošák, zberať konský trus na hlavnej ceste, po ktorej vtedy prešlo auto raz za čas, či „vyháňať“ otca so strýkom Ferom z krčmy u Točoňa. Zastavili sme sa teraz aj v Jablunkove, kde si manžel spomínal, ako tu ako chlapec objavoval veľký svet. No nezamilujte si cez tieto príhody nádherné Kysuce! Ako rodáčka z Podolínca vidím veľa podobností medzi Kysucami a horným Spišom, keďže oba regióny sú blízko Poľska. Cítim tu prelínanie sa goralských vplyvov, oba kraje sú nádherné.

O tom, že ste talentovaná výtvarníčka vieme, poďme však ku kuchyni. Váš muž i dcéra Adela častokrát spomenuli, že sa veľmi zdravo stravujú. Je náročné pre nich pripraviť napríklad nedeľňajší obed? Vyprážaný rezeň so zemiakovým šalátom to asi nebude. Čo majú radi oni a čomu dávate prednosť vy? Ak pridáte nejaký vlastný recept, budeme len radi...

Môže vás zaujímať Pri ropnom prameni vyrástla oddychová zóna Čítajte 

Môj vlastný recept je jednoduchosť. Napríklad varená šošovica na opraženej cibuľke s ryžou je Adelkine obľúbené jedlo. V zásade sa snažím aj pri mojej práci, aby varenie obeda trvalo najviac pol hodiny. Šťastím je, že máme pri dome záhradu, takže od jari do jesene je našim hlavným jedlom šalát, k tomu príloha s vajcom, alebo s tofu, so syrom a hotovo. Zimná strava je viac o strukovinách, zemiakoch, jeme viac cibule a samozrejme, kyslú kapustu. Mäso sa snažíme výrazne obmedzovať, čo znamená, že hovädzie, bravčové a údeniny nejeme vôbec, kuracie a rybu raz – dvakrát do mesiaca. Občas si doprajeme kvalitnú slaninu. Mäso neprospieva nielen človeku, ale ani nášmu životnému prostrediu o čom sa už, chvalabohu, aj hlasnejšie hovorí. Moja mama jedla väčšinu života mäso len na sviatky (pochádzala z chudobnej rodiny na východnom Slovensku) a dožila sa 95 rokov s kompletným vlastným chrupom ...

Keď je človek starší, prehodnocuje svoje priority, uvedomuje si, čo má preň najväčší zmysel, akou cestou sa uberať. Čomu dávate v súčasnosti prednosť vy? Máte nejakú životnú múdrosť, ktorou sa riadite?

Snažím sa všetko, čo ma v živote stretne, vnímať ako súčasť Božej dokonalosti. Vždy sa ukáže, že aj veci, ktoré vám neboli príjemné, ktoré ste možno spočiatku nezvládali, mali svoj zmysel a význam. Preto každý dej v mojom okolí nevnímam ako stopercentnú pravdu, ale vždy si poviem – možno, uvidíme, čas ukáže. Prirodzene, že mám svoje hodnoty a postoje, ale neabsolutizujem ich, keďže viem, že každý má vo svojej „bubline“ svoje vlastné. Práve táto pestrosť robí náš život zaujímavý, a preto sa snažím veci príliš neprežívať a brať ich s nadhľadom a humorom.

Mária Banášová

Narodila sa 11. 3. 1952 v Podolínci. V rokoch 1968 – 1972 študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (Teodor Lugs) v Bratislave. V rokoch 1985 – 1986 absolvovala štúdium na Výtvarnej akadémii v Berlíne (Hertzel). Zúčastnila sa na viacerých sympóziách a stážach: Jürgen Karnopp, Berlin, DDR (1985 – 1988), Gerhild Tschachler – Nagy + Michael Flynn, Moosburg, Rakúsko (1991), Gustav Weiss, Zell an der Pram, Rakúsko (1993), Lučenec, Novohradská galéria (1993). Okrem iných získala ocenenie Zlatý gunár na Kremnických gagoch v roku 2008. Vystavovala v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Česku, Rumunsku, Bulharsku a Japonsku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  6. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  7. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  8. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  9. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  10. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  4. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
  5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 15 451
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 169
  3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 252
  4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 10 110
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 9 160
  6. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 281
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 235
  8. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 7 063
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 7 003
  10. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 6 995

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Vitajte medzi nami, bábätká

Viaceré rodinky sa tešia z nových prírastkov. Prajeme im veľa spoločne prežitej lásky.

Aj toto bábätko prišlo na svet v Kysuckej nemocnici v Čadci.

FOTO: Míting kotlebovcov rozdelil Kysuckonovomešťanov

Policajti so psami sa postavili smerom k odporcom ĽSNS. Pripomína mi to Nežnú revolúciu, keď tĺkli študentov, hovorí obyvateľka.

Zastavila čas v čadčianskej stanici: Bála som sa, že niekto zavolá políciu za obnažovanie

Autorka pozoruhodných fotografií hovorí, že zachytávať chce krásu i nekrásu a umením potrebuje existovať.

Naneživo

Riaditeľ nemocnice: Dlhé čakacie doby? Problém sa zanedbal v minulosti

Lekári, ktorí tu už mohli pôsobiť, si našli prácu inde a teraz ich už ťažko zlákame späť.

Riaditeľ Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci Martin Šenfeld.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?