Publikovaný text je pripravený v spolupráci s Kysuckým múzeom, historikom Martinom Turócim. Citované časti sú výňatkom z publikácie Kysuce 1938 - 1945, ktorá zachytáva vojnovú históriu na Kysuciach.
Vojenské porážky Nemecka ako bitka pri Kursku z roku 1943 znamenali nové pomery na frontoch.
Vylodenie amerických vojsk na Sicílii v tom istom roku, porážky vojsk silne propagované rozhlasovými stanicami z Londýna či Moskvy spôsobili, že európsky, aj slovenský odboj začal byť aktívnejšie.
Súvisiaci článok Rodina pamätníčky SNP ukrývala partizána: Vyzradili nás a otca som už nevidela Čítajte Odbojové sily na Kysuciach mali v 1. polovici roku 1944 podobu revolučných národných výborov v Čadci, Turzovke, aj v Čiernom. Ich prioritou bola ilegálna činnosť a prípravy povstania.
Odbojári taktiež organizovali tajné finančné zbierky medzi obyvateľmi, za peniaze nakupovali zbrane a vojenský materiál, zisťovali nálady medzi obyvateľmi.
„Aktívny bol najmä odboj v Turzovke. Zbrane a vojenský materiál jeho členovia získavali z najrozličnejších miest, ako napr. z Liptovského Mikuláša, kde pri miestnej vojenskej posádke slúžil v hodnosti dôstojníka Jozef Hnitka, člen čadčianskej odbojovej skupiny. Ďalšia výzbroj a vojenský materiál prichádzali zo žilinských kasární, zbrojovky v Považskej Bystrici a zo závodu v Baťovanoch, kde pracovali spojenecké ilegálne skupiny,“ uvádza sa v publikácii.
Povstanie Kysučanov zastihlo nepripravených
Obecné kroniky a literárne pramene však potvrdzujú, že Kysučania sa nedokázali na povstanie efektívne pripraviť, ich zásobenie zbraňami bolo nedostatočné a činnosť nekoordinovaná. Vypuknutie povstania 29. 8. 1944 zastihlo našincov nepripravených, preto malo povstanie na Kysuciach viac symbolický než reálny význam.
„Nepochybne zaujímavú, no v konečnom dôsledku však zrejme iba málo účinnú taktiku útokov na nemecké transporty premávajúce cez Čadcu, si zvolil odbojár Jaroslav Sláma. Nadviazal spojenie s dvomi protifašistickými nemeckými železničiarmi českej a poľskej národnosti. Spoločne s nimi potom sypal do mazníc vagónov piesok, ktorý mal vagóny znefunkčniť.“
Mohlo by vás zaujímať Pozrite si historické zábery prvomájových osláv v Čadci Čítajte O vypuknutí povstania sa Kysučania dozvedeli 29. 8. 1944 popoludní. „Informáciu o vypuknutí povstania im priniesla 3-členná vojenská motospojka zo Žiliny, kde povstanie vypuklo okolo 11.00 hodiny. Rozkaz na začatie bojov vydal veliteľ miestnych povstaleckých jednotiek major Jozef Dobrovodský. Urobil tak podľa inštrukcií, tesne potom, ako sa dozvedel o postupe nemeckých jednotiek na Žilinu.“
Po vypuknutí povstania sa v Čadci sformovala povstalecká skupina na čele s Jozefom Hnitkom, ku ktorej sa pridali 15 Horeličania vedení F. Hruškom. K nim sa pridali niekoľkí obyvatelia i miestni žandári. „Rozhodujúcou povstaleckou silou v Čadci však boli vojaci z roty npor. Česlu.“ Hnitka po vypuknutí povstania odišiel do Žiliny po zbrane a posily. Dovezená výzbroj stačila ani nie pre Čadčanov, ostatné obce ostali nevyzbrojené. Ďalšej pomoci sa povstalci nedočkali kvôli prerušenému telefónnemu spojeniu medzi Čadcou a Žilinou.
Z histórie Smutný koniec čadčianskeho Palárikovho domu Čítajte „Na železničnej stanici odzbrojili a následne zajali strážnu jednotku nemeckých vojakov zo železničného veliteľstva v Čadci. Rovnako postupovali aj proti slovenským žandárom, ktorí odmietli podporiť povstanie. Ďalším útokom zlomili odpor posádky nemeckých poľných žandárov. Zajatých bolo 22 nemeckých žandárov, ktorých povstalci spoločne so slovenskými žandármi, na čas uväznili v budove meštianskej školy.“
Slabo vyzbrojení povstalci však nemali žiadnu šancu uspieť proti dobre ozbrojeným nemeckým jednotkám, ktoré sa už v tom čase zhromažďovali pri Jablunkove. Na ďalší deň 30. augusta prekročili Nemci pri Svrčinovci hranicu a obsadzovanie Kysúc sa začalo.
Povstalecký exodus
Odhodlanie povstalcov rýchlo ochablo po citeľnej nemeckej prevahe. K strachu a ústupu obyvateľstva do horských lokalít prispeli aj poplašné správy, ktoré sa Kysucami šírili počas nemeckého postupu.
,, Jedna z najdesivejších, ktorú zaznamenali takmer všetci kronikári v obciach ležiacich popri hlavnej ceste vedúcej z Čadce do Žiliny, hovorila o tom, že od Čadce vraj postupujú Nemci a ženy a deti vraždia a mužov odvážajú do Nemecka.“
Napriek tomu, že v kysuckých obciach malo povstanie symbolický charakter, vyberáme z publikácie povstaleckú akciu, ktorú autori považujú za jednu z najvýznamnejších na Kysuciach. Išlo o zajatie 4 príslušníkov gestapa, ktorí prišli do Svrčinovca na spravodajský prieskum.
Vyberáme z archívu Prezident SR A. Kiska ocenil priamych účastníkov druhej svetovej vojny Čítajte „Hneď ako štvorica zaparkovala pred miestnym hostincom Mateja Jurištu svoje auto, povstalci spustili hraničnú rampu, čím autu zablokovali ústupovú cestu a povstalci Jozef Krišica a Ondrej Kubalík okamžite zaútočili. Po niekoľkých výstreloch posádku auta odzbrojili, zajali a previezli do Čadce. Nemeckým jednotkám, ktoré na obec zaútočili na druhý deň sa však miestni povstalci nedokázali postaviť.“
Občas sa stávalo, že boj proti Nemcom vzali do vlastných rúk aj občania, ktorí vyložene nepatrili do povstaleckých skupín. Vo Svrčinovci, na usadlosti U Mišov došlo aj k nešťastnej prestrelke, kedy kováč Štefan Kulla začal pri postupovaní Nemcov na nich páliť od vlastného domu. Nemci ho zastrelili.
Snežnická povstalecká história rozpráva príbeh povstalca Jána Belanca, ktorý vstúpil do 1. československej armády.
„Jeho jednotka sa v Budatíne dostala 1. septembra 1944 pod tlak Nemcov. Všetci jej členovia sa snažili uniknúť cez Váh do Zástrania, Ján Belanec však nevládal rieku preplávať, preto šiel po moste. Prvá nemecká hliadka ho nechala prejsť, druhá ho však zastrelila,“ uvádza sa v publikácii. Jeho príbeh je desivo zaujímavý tým, že jeho mŕtve telo Nemci na výstrahu vystavili na dva dni v Budatíne.
