Na Kysuciach ostal, pretože mu ulahodili hory. Postupne však v nich nachádzal čoraz viac odpadu. Na školách sa často o ekológii hovorí teoreticky, on vyzval žiakov, aby sa k nemu pripojili a počas rokov spoločne vyzbierali enormné množstvo vriec odpadu. Od septembra je na dôchodku, zorganizovať žiakov bude, ako sám hovorí, ťažšie. Pri našom stretnutí vyťahuje z plecniaka rukavice, čo nasvedčuje, že za čistejšie okolie bojuje aj sám ako jednotlivec.
Zisťovali sme: Kde končia plasty, keď opustia našu domácnosť? Čítajte Na gymnáziu ste boli povestný organizovaním „brigád“, odpadky kedykoľvek zbierate aj sám. Kedy ste s tým začali a prečo?
S manželkou chodíme na turistiku, asi pred 8 – 10 rokmi dozadu som začal robiť systematickejší zber spolu so študentmi, lebo sám človek by všetko nezvládol. Chodieval som po chodníkoch, cestách a videl som hromadu špiny a hovorieval som si, že to nie je možné. Nikto ma k zbieraniu odpadkov nenútil, nemám rád neporiadok, preto som odpadky začal zbierať. Teraz sa hovorí veľa o výchove, samozrejme, treba aj vychovávať, no najmä ísť príkladom. Keď som išiel okolo nejakého znečisteného úseku, hovoril som si, ak to nezdvihnem, už tadiaľto radšej nepôjdem.
Keďže som videl, koľko toho neporiadku je, oslovil som svojich študentov a musím povedať, že ohlas bol kladný. Gro skupinky tvorili moji študenti z triedy, kde som učieval matematiku. Keďže som chodieval v soboty, niekedy prišlo jedenásť, dvanásť ľudí. Využíval som aj čas maturít štvrtákov, kedy tretiaci majú branné cvičenia, a vtedy sa mi prihlásilo aj dvadsaťštyri, tridsať žiakov.
Veľmi dobre som spolupracoval s jedným človekom z mestského podniku služieb, tomu sme nahlásili, kde sme nechali vrecia a ľudia z mestského podniku to odviezli. Vrecia na odpadky nám poskytlo mesto, po zbere sme si so študentmi robievali opekačku, na tú nám zasa prispeli sponzori. Od roku 2012 si vediem archív, no zbierať sme chodili už aj predtým a pravidelne sme vyzbierali aj vyše tridsať vriec, študenti boli pracovití.
Obmedziť plast cez Vianoce skúsia v Turzovke aj KNM Čítajte Čo sa týka oblastí, chodievali ste iba do okolia školy?
Keďže bývam na Kýčerke, chodievam smerom hore na zákopeckú cestu, Zákopčie, Husárik, Petranky.
Kedy ste si odpad v prírode začali všímať? Je to tak, že pred rokmi bolo neporiadku menej?
Keď som prišiel pracovať na gymnázium, uchvátila ma príroda. Odpad v prírode, ak nejaký bol, nebolo tak vidno. Neboli plechovky, neboli plasty. Ak niekto vyhodil kus papiera, ten zhnil. Tekutiny boli v skle, neboli žiadne alternatívne obaly. Lesy boli krásne.
Kto je Dušan Babušík
Pochádza od Prievidze z dediny Kamenec pod Vtáčnikom. Po vojenskom výcviku si podal žiadosť o prácu na gymnázium v Prievidzi, dostal však odpoveď, že jeho kombináciu informatika/ matematika potrebujú na gymnáziu v Čadci. Na Kysuce prišiel v roku 1979 a ostal, pretože ho tu uchvátila príroda. Má dvoch dnes už dospelých synov, rád športoval, hrával volejbal, basketbal, futbal. Teraz si občas zahrá stolný tenis a chodieva na prechádzky do lesa, rád zbiera huby, číta knihy a lúšti sudoku.
Dnes v prírode nachádzam najmä plasty, plechovice. No musím povedať, že keď sme začali precízne vyzbieravať priestor smerom od gymnázia na Husárik, zákopeckú cestu, U Buty, U Krkošku, našli sme tam neskutočne veľa neporiadku. Ešte teraz na jar sme našli celú sedačku. Pod cestou U Buty sme našli kopu rozbitého skla, ktorú sme nemohli ani odniesť, lebo nám sklo driapalo vrecia. Najprv sme vyzbieravali popri ceste, ale keď sme zašli hlbšie do lesíka, tak tam sme len začali nachádzať staré hrnce, plechovice, zaváraninové fľaše, niektoré už obrastené machom, čo značí, že sme vyzbierali aj starý odpad.
