Veď z piatich zápasov inkasoval len raz proti "béčku" Banskej Bystrice. "Chytá sa mi dobre, na našich výkonoch sa prejavuje dobrá atmosféra v klube, spokojní sú určite všetci. Je to pre mňa však veľká zodpovednosť nastúpiť na zápas a vedieť, že musíme vyhrať.
Hrať o záchranu je však vždy ťažké, všetci od nás čakajú výsledky, nesmieme sklamať," prezradil na začiatok Krišica. Po tom, ako prišiel na hosťovanie do Čadce, si spočiatku veľmi nezachytal. Ako sa ukázalo, jeho čas prišiel v pravú chvíľu. "Keď som sedel na lavičke, často som rozmýšľal, že odídem späť na Makov. No teraz uvažujem inak. Ak by mi vedenie klubu ponúkne možnosť zotrvať v kádri, určite by som zostal rád. Proti Liptovskému Mikulášu, Podbrezovej, žilinskému "béčku" a Revúcej sa cez Mariána lopta do čadčianskej brány nedostala.
"Nie je to len moja zásluha, všetci od trénera až po posledného hráča sa pričinili, že sme získali potrebné body a zároveň sme neinkasovali. Niečo iné to bolo proti B-mužstvu Banskej Bystrice, kde sme dostali gól. Bol to však náročný zápas a s výsledkom sme všetci spokojní," hodnotil prvý gólman Čadce. Na lavičke ho vystriedal dlhoročný brankár Pavol Vancel. Aj o tom, aké sú vzťahy medzi hráčmi, nám Marián hovoril rád a bez okolkov. "Možno sa viacerí začudujú, ale s Pavlom sme výborní kamaráti, ba nebojím sa tvrdiť, že super kamaráti. Kvôli tomu, že teraz chytám ja a on sedí, sa určite nebudeme hádať. Každý ma raz lepšiu a raz horšiu formu. Dôležité je, aby sme ako celok dokázali, že patríme do tretej ligy. Verím, že toto je posledný ročník, ktorý hráme o záchranu," dodal Krišica.