Levy, antilopy, slony... Mladíka z Ochodnice vždy fascinovali zvieratá v dokumentárnych filmoch. Sníval, že sa s nimi raz stretne nielen cez televíznu obrazovku.
Jeho detský sen sa naplnil. Keďže nechcel pracovať len a len z kancelárie a túžil po dobrodružstvách, začal si hľadať prácu, ktorá by ho napĺňala. Svoj vysnívaný „flek“ našiel v známej slovenskej cestovnej kancelárii, kde prešiel cez konkurz, do ktorého sa prihlásilo okolo osemsto záujemcov.
25-ročný František Kekely precestoval už vyše šesťdesiat krajín. Viac o zážitkoch, rôznych peripetiách a o výhodách či nevýhodách tejto zaujímavej práce sa dočítate v nasledujúcom rozhovore...
Odkedy cestujete po svete ako sprievodca, novinári vám najčastejšie kladú otázku ohľadom situácie, keď ste mali nôž na krku. Počítali ste, koľkokrát ste už na to odpovedali?
Vidím, že tu to nebude iné. Neviem. Možno desaťkrát.
Predsa len pre našich čitateľov, popísali by ste nám tú situáciu?
Skupina mladíkov s nožmi si ma vytypovala, keď som si išiel cez obed zavolať taxík v Kapskom Meste (Juhoafrická republika). Mal som ísť pre ľudí na letisko. Prišli ku mne, priložili mi nôž ku krku s tým, že chcú moje veci, teda mobil a peňaženku.
Medzitým som si rýchlo strčil mobil späť do vrecka, ktoré bolo našťastie celkom úzke. Také to vrecko, na ktoré nadávate, že si z neho sami nemôžete poriadne niečo vybrať.
Čiže, nedostali sa mi tam, trošku som sa odťahoval. Neviem, koľko to celé trvalo, možno pár sekúnd. Potom kúsok odo mňa zastavili pravdepodobne miestni bieli Búri a tí mi pribehli pomôcť. Na to sa tá banda rozutekala a ešte z diaľky tuším na mňa niečo nadávali. Tak som im zakýval a sadol do taxíka, ktorý krátko na to prišiel.
Väčšina ľudí si asi veľmi ťažko vie predstaviť harmonogram vašej práce. Ako vyzerá práca sprievodcu? Kedy a čím sa začína, kedy a čím sa končí každý výlet v Afrike?
Začína ešte doma prípravou na cestu. Vždy ma čaká veľa štúdia a, samozrejme, aj nejaké tie papierovačky a plánovania.
Potom odletím do danej destinácie, niekedy už s ľuďmi, niekedy prídu neskôr a ja tam zatiaľ ešte niečo zariadim, pripravím, napríklad požičiam vozidlo.
Potom „výletníci“ priletia a začíname. Ukážem im, čo treba, porozprávam o danej krajine a pod. Ak ešte ostane čas, rád im ukážem aj niečo navyše, čo v programe nie je.
Často som teda s nimi celý deň, od skorého rána až do večera. V noci sa ešte pripravujem na ďalší deň, takže to dá zabrať. A nie nadarmo sa hovorí, že práca s ľuďmi je najhoršia (úsmev). Ale, samozrejme, má aj svoje svetlé stránky.
Spravidla sa venujete najmä africkým krajinám. Asi bude jednoduchšie, keď sa opýtame, kde ste ešte neboli?
Mám dojem, že ľudia si o mne myslia, že som precestoval skoro celý svet. Pritom je veľmi veľa miest, ktoré nepoznám. Nie som ten typ, ktorý si škrtá krajiny a chce byť všade.
Rád sa venujem určitým témám, miestam, konkrétnym regiónom a tie navštevujem opakovane. Sem-tam navštívim niečo nové. Nebol som v Austrálii, zatiaľ nepoznám väčšinu Ázie či Ameriku. Odhadujem, že som mohol navštíviť, resp. navštevujem asi tak 60 štátov.
Ktorú destináciu preferujú ľudia najviac, ktorú naopak vy? Kde chodíte najčastejšie?
