K 30. výročiu Nežnej revolúcie sme do MY Kysuckých novín pripravili sériu textov. Pri hľadaní materiálov mapujúcich vtedajšie obdobie, sme v Kysuckom kalendári našli rozhovor so Stanislavom Machovčákom dva roky po revolúcii. Opýtali sme sa ho, ako vníma posun v spoločnosti po tridsiatich rokov. Rozhovor z roku 1991 nájdete medzi fotografiami v galérii.
Boli ste protagonistom „Nežnej revolúcie“ alebo revolučného obdobia v Čadci. Keď si zaspomínate, čo sa vám najviac s týmto obdobím spája? Túžba po zmene? Plné námestie v Čadci? Stretnutia s ľuďmi, ktorí sa tiež zapojili? Ako ste to prežívali?
Prežíval som to veľmi intenzívne. Mal som len 26 rokov, keď som v júli 1989 vystúpil zo strany a premýšľal, čo bude ďalej. Ani vo sne by ma nenapadlo, že existujúci systém sa začne rúcať za tak krátku dobu.
Kto je Stanislav Machovčák?
Stanislav Machovčák pochádza zo Staškova, z rodiny siedmich detí. Po otcovi ho zaujala stavbárčina, absolvoval stavebnú fakultu Vysokého učení technického v Brne, no koníčkom bola pre neho architektúra. Je zhotoviteľom pamätníka Mórica Beňovského na Madagaskare.
Keď prišiel 17. november 1989, považoval som za potrebné zapojiť sa a prispieť k zmene, po čom veľa ľudí túžilo. To nie je fráza, to bola realita. Nehovorilo sa o tom verejne, ale hlavne v práci a v domácnostiach. Bolo zaujímavé, že názorová platforma na ukončenie totalitného režimu bola jednotná, ale rôznorodá diskusia sa viedla o budúcnosti a hlavne smerovaní nášho štátu. Po rôznych diskusiách a stretnutiach s rôznymi ľuďmi som v tej dobe dospel k názoru, že by mala po totalitnej revolúcii prebehnúť hlavne „duchovná revolúcia“ a až potom národnostná a sociálna.
Záznam z generálneho štrajku 27. novembra 1989
“Asi pol hodiny pred štrajkom som so zväzákmi, delegovanými OV KSS v Čadci, licitoval, že oni už nemajú nárok na vedenie štrajku, takže štrajk povediem ja.
„
Taktiež som bol zástancom, aby hnutie Verejnosť proti násiliu nevstupovalo do politického boja ako politická strana, ale ostala v pozícii ľudového hnutia. V prípade, že sa vymkne opäť kontrola nad politikmi, aby verejne toto hnutie zmobilizovalo nápravu alebo vytváralo morálny tlak na politikov. Veď aj slobodné voľby občas len formálne bojujú za slobodu a demokraciu.
Diaľničiari pracujú na osadení semaforu Čítajte V telefóne ste spomínali, že by ste do toho znova šli. Neodradilo by vás ani to, keby ste vedeli, ako to napokon všetko dopadne? Že niektorí si demokraciu vysvetlili po svojom.
Aj s odstupom času 30 rokov by som do toho išiel znova. Ak to človek poctivo cíti a túži po lepšom nielen pre seba, ale aj pre druhých, je to jeho morálnou povinnosťou. Áno, asi po piatich rokoch som sa rôznymi skúmaniami, dávaním si rôznych vecí do súvislostí dozvedel, že sa už od roku 1986 časť vedenia ÚV KSČ chystala na zmenu režimu. Vedeli, že z ekonomického a hlavne technologického hľadiska to bude v spoločnosti neudržateľné.
V platenej časti ako aj v aktuálnom 45. čísle MY Kysuckých novín si prečítate:
- Ako si Stanislav Machovčák spomína na pondelok 27. novembra, kedy sa udial generálny štrajk pred Domom kultúry v Čadci?
- Ako hodnotí protagonista novembra 1989 dobu tridsať rokov po Nežnej revolúcii?
November ˈ89, 30 rokov po... Čítajte Druhým dôvodom bola aj vysoká solventnosť funkcionárov strany, ktorí si chceli verejne reprodukovať a užívať získaný kapitál. Dovolím si tvrdiť, že skoro 100 % občanov, včítane mňa, o tomto stave vrcholového vedenia nemalo žiadne informácie. Naviac, napomohol tomu ešte nástup Michaela Gorbačova v Sovietskom zväze. Demokracia dostala podraz, keď sa českí disidenti dohodli s bývalými straníkmi na hladkom priebehu revolučných dní.
