Autor je vážený umelec, maliar, grafik, sochár, dizajnér, ilustrátor, rodák z Vysokej nad Kysucou-Semeteša.
Miroslav Cipár sa do Nežnej revolúcie aktívne zapojil a po roku 1989 pomáhal budovať demokraciu. Po vzniku VPN sa stal súčasťou jeho koordinačného centra, no do politiky ísť netúžil.
Už ako žilinský gymnazista videl som zblízka, ako sa rodia komunistické kádre.
Zväzácki funkcionári – naši spolužiaci chovali sa ako revolucionári. Boli pre nás ostatných, hoci všetci sme museli byť zväzákmi, smiešni, ale aj nebezpeční. Oni rozhodovali nielen o nás, ale aj o profesoroch.
30. rokov od Nežnej revolúcie: Šrtngalo sa aj v Čadci Čítajte V období perestrojky, kedy sa režim otriasal v základoch, sme ožili. Tri roky pred nežnou revolúciou ma presviedčali a nakoniec presvedčili, aby som kandidoval, a potom ma aj zvolili za predsedu mestskej organizácie zväzu výtvarníkov v Bratislave, ktorá bola najpočetnejšia.
Bolo to prvýkrát, keď predsedom umeleckej organizácie sa stal nestraník. Spoločným úsilím sme vytvorili tlak a vynútili sme významné ústupky.
Po známych pražských udalostiach, ktoré sme sledovali vo viedenskej televízii, sme sa rozhodli konať. V našom dome v nedeľu 19. novembra sme sa stretli jedenásti umelci a skoncipovali prehlásenie, ktoré naklepala na svojom písacom stroji moja manželka. Roztelefonovali sme našich priateľov, že text prečítame o piatej v našej výstavnej miestnosti, takzvanej Umeleckej besede. Tento text sa stal Dokumentom Nežnej revolúcie č.1.
