Článok pokračuje pod video reklamou
Pravidelne vám každý týždeň prinesieme krátky článok, zápisok z Afriky od Františka Kekelyho – rodáka z Kysúc, ktorý pracuje v niekoľkých krajinách Afriky ako sprievodca. Budete sa tak môcť z prvej ruky viac dozvedieť o tomto zaujímavom a veľmi exotickom kontinente.
Súvisiaci článok Kysučan sprevádza ľudí po africkej divočine, prilákali ho tam aj zvieratá z dokumentov Čítajte Ktoré vodopády sveta sú najväčšie? Jasná odpoveď neexistuje. Víťazom by mali byť jednoducho tie, z ktorých padá najviac vody. V tomto vyhrávajú práve Viktóriine vodopády z Afriky, ktoré sú na hraniciach Zimbabwe a Zambie. Masa milión litrov vody padá každú sekundu dole. „Dym, ktorý hrmí,“ tak ich volajú miestni. Avšak, nie je tomu tak vždy. S nástupom obdobia sucha začnú strácať silu. A potom už len ťažko môžu konkurovať Niagare či Iguazu z Ameriky...
Hneď pod Viktóriinymi vodopádmi sadáme do člnov a ideme pokračovať, splavovať po rieke Zambezi. No nebude to len tak. Tento niekoľko kilometrový úsek rieky pod najväčšími vodopádmi Afriky a možno i sveta je priam legendárny. Viktóriine vodopády sú široké vyše kilometer a hneď potom sa všetká táto voda zúži do úzkeho údolia, kde logicky naberie rýchlosť. K tomu niekoľko perejí, ktoré váš čln dokážu vyhodiť či aspoň hravo prevrátiť. Rafting tu je vyhlásený za najťažší na svete. Aspoň čo sa sveta komerčného raftingu týka.
Akčný zážitok, ktorý vám pripomenie chuť i radosť života a na ktorý budete ešte veľmi dlho spomínať. Asi tak by sa dalo v skratke povedať, prečo sme to skúsili aj my.
Napriek tomu vyššie menovanému – aké ťažké a akčné to je – vedel som, že to bude ok. Budem v rukách profíkov, ktorí túto divokú rieku splavili už mnohokrát s mnohými ľuďmi predo mnou. Je veľmi pravdepodobné, že sa i prevrátime, ale budem mať predsa vestu i helmu. Aj takýmito slovami som sa snažil upokojiť nie len seba, ale aj ľudí, ktorých sa zmocňoval strach. A po prvých perejách, fackách od vody či po vyhodení z člna tu s ním niektorí veru mali čo robiť.
Súvisiaci článok Prispel naň aj ,,tatíček“ Masaryk Čítajte Hneď prvá perej, keď ma masa vody doslova zatlačila do člna a chvíľku som nevedel, kde je sever, mi dala vedieť, čo ma to čaká a na čo som sa to dal. Chcel som ďalší adrenalinový zážitok. Budem ho mať dostatok. Ešte som dostal miesto úplne vpredu člnu, takže každú tú vlnu, poriadnu facku vody, si vychutnám úplne z prvej línie. Ani neviem koľkokrát som sa v tej vodnej pračke, ktorá s vami perie sem a tam, neúmyselne napil samotnej Zambezi, do ktorej trochu vyššie púšťajú svoje fekálie hrochy či slony. A došlo i k jednej – prekvapujúco iba k jednej – kompletnej strate posádky, keď nás všetkých doslova vyhodilo z člna. Rieka vás unáša dole prúdom a vy sa skúšate dostať k člnu. Ako tak plávate, kúsok od vás na kameni krokodíl. Nehybne sa na vás pozerá. Našťastie, v tejto divokej časti Zambezi žijú len tie malé jedince.
Prešli sme to, naozaj vypraný ako v práčke, niekto s rozbitým nosom a so zlomeným pádlom, ale prešli! Sme na brehu. Unavení, no spokojní pozeráme jeden na druhého a môžeme si povedať, splavili sme Zambezi pod Viktoriinými vodopádmi – najťažší rafting sveta.
