Text vznikol v spolupráci s Kysuckou knižnicou v Čadci a Považskou galériou umenia v Žiline.
ZBOROV NAD BYSTRICOU. Kostol je subjektom iným ako galéria. Väčšinou ho navštevujú veriaci kvôli Božiemu slovu, nie kvôli umeniu. A predsa. Koľko pútnikov veky prúdi do najkrajších bazilík sveta, do Chrámu sv. Petra vo Vatikáne, aby videli Michelangelovu Pietu. Koľkí mierime do Sixtínskej kaplnky, dav nás unáša vpred, až sa ocitneme pod tým nebeským stropom, ktorý zdobí Stvorenie Adama, a na chvíľu sa stíšime, aby sme nechali výtvorom človeka očariť naše duchovno. Sakrálna tvorba umocňuje duchovné prežívanie. Raz, keď si to plne uvedomíme, stane sa Vincent Hložník naším Michelangelom a do Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou sa už dvere nezatvoria.
Od Sixtínskej kaplnky sa však nepohnem. Práve táto súčasť Apoštolského paláca vo Vatikáne inšpirovala národného umelca Hložníka jednak pri maľbe Kostola sv. Michala archanjela v Dolnom Hričove, ktorý je prezývaný slovenská Sixtínska kaplnka. Vatikánskym originálom sa inšpiroval aj pri práci na štyridsiatich vitrážach v Zborove nad Bystricou. Preto je zborovský kostol nazývaný kysuckou Sixtínskou kaplnkou.
“Bol charizmatický, hlboko veriaci človek, ktorý chodil do kostola, bol tak vychovaný a tak aj žil. Aj apokalyptické cykly v jeho tvorbe súvisia s jeho vierou. Nikdy sa nespreneveril. Aj mimo viery bol veľmi empatickým, citlivým človekom
„
Blízky a predsa vzdialený
Vincent Hložník, pochádzajúci zo Svederníka pri Žiline, sa narodil pred sto rokmi. V deň jeho narodenia, 22. októbra, začala slovenská umelecká obec toto výročie oslavovať. V obrátenej pyramíde, v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave, v tento deň vyvesili sto Hložníkových diel, čím vytvorili netradičnú výstavu v priestore. Originálne návrhy zborovských vitráží mohla verejnosť prvýkrát vidieť na výstave v kostole Klarisky, taktiež v Bratislave. Sedem z týchto návrhov náhodne našiel d.p. Rudolf Maslák, zberateľ umenia, v stavebnom odpade v pivnici starého kostola.
Reinštalovaná Hložníkova expozícia v Žiline ponúka výber z celoživotnej tvorby Čítajte Svätyňou Hložníkových diel je však nám najbližšia Považská galéria umenia v Žiline. Umelec má v nej stálu expozíciu. Pri príležitosti výročia bola však kompletne deinštalovaná a všetky diela boli zmenené. Kurátorom a autorom tejto výstavy je kunsthistorik, riaditeľ galérie Milan Mazúr, ktorý sa s umelcom poznal osobne.
Riaditeľ vybral diela, ktoré tematizoval podľa techniky alebo podľa témy – apokalypsa, krasojazdkyne alebo baletky, cirkus. Na ďalšom paneli sú diela, ktoré boli súčasťou jeho prvej výstavy v Bratislave. V zadnej časti je takzvaný vojnový kabinet, kde sú grafiky, suché ihly, lynority. Jeden z panelov zachytáva žilinské kaviarne, nájde sa aj Svederník, zachytený v kresbe či maľbe. Na jednotlivých miestach sú diela rozložené aj podľa techník, ktoré Hložník používal. Jeho tvorba bola bohatá na maľbu, grafiku, knižnú ilustráciu, je autorom výtvarných realizácií v architektúre, akými boli napríklad i zborovské vitráže.
Keď ho komunisti odstavili, vymaľoval stredoveký kostol Čítajte Viera a prežívanie v umení
Hložník pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1972 však musel odísť z politických dôvodov: nesúhlasil s vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Od toho obdobia pôsobil ako umelec na voľnej nohe. Práve v tomto období sa začal venovať sakrálnej tvorbe. Bol to paradox, keďže režim viere neprial.
V platenej časti ako aj v aktuálnom 47. čísle MY Kysuckých novín si prečítate:
- Ako viera súvisela s prácou Vincenta Hložníka?
- Ako rozširujú povedomie o Hložníkovi pracovníci knižnice?
