Rozdeliť ich môže iba žena. Chémia, ktorá funguje v tvorbe medzi dvoma mladými filmármi, hádže všetky konflikty rovno do koša. Rodáci z Kysúc, študenti réžie a kamery Kristián Grupač a Andrej Dlabáč rozvírili vody trpkou a zároveň poetickou výpoveďou z kysuckých lazov, v Čadci nedávno premiérovali svoje študentské filmy.
Film Krásna
Do uší a očí čadčianskeho publika ste sa dostali filmom Krásna, ktorý sa točil na Kysuciach.
Kristián Grupač: Krásna mala dlhšiu propagáciu, film je striktne spätý s Kysucami, účinkujú v ňom herci Palárikovho súboru, ktorí majú v regióne tradíciu, kvôli čomu na film prišli diváci naprieč generáciami. Nečakali sme, že príde toľko ľudí, nečakali sme taký ohlas na film, aký bol. Premiéra Krásnej na Kysuciach bol jeden z najlepších dní môjho života, ak nie najlepší. Krásna bola diváckejší film, naše študentské filmy nie sú pre každého diváka.
Ako film Krásna vznikal? Bolo to zadanie do školy?
Andrej Dlabáč: Krásna je nezávislý film našej produkcie, ktorý vznikol z našej iniciatívy a so školou nemá nič spoločné. Chceli sme natočiť film, tak sme ho natočili. Desať dní sme točili najdlhšiu časť, posledná kapitola sa točila na jeseň 2017. Peniaze sme si zháňali sami.
KG: Bolo to krásne komunitné, Dušan Legerský nám robil produkciu a všetko zariadil, kostýmy robila Lena Zoui Rypáková. Všetci sme boli ľudia odtiaľto, dokázali sme sa zapáliť pre jednu vec, v jeden čas. Premiérou to všetko vyvrcholilo. Film sa následne premietal na festivaloch na SR a v ČR. Takisto absolvoval sériu ochotníckych premietaní v mestách Brno, Praha, Bratislava, Martin, Košice, Pezinok, nedávno Krásna spolu s filmom Ostrým nožom otváral Mezinárodní festival krásných umění v Hořicích a aj keď film už ďalej nedistribuujeme, stále žije svojím životom.
Dizajnérka šije takmer bezodpadovo: na Slovensku sme súťaživí, v zahraničí sa spolupracuje Čítajte Vo filme ste zachytili atmosféru v zasrtčenej kysuckej dedine. Prečo?
AD: Prostredie kysuckej dediny je blízke nášmu srdcu. Mali sme pocit, že takéto filmy sa už netočia, chceli sme sa k tomu vrátiť.
KG: Chceli sme ním opäť vniesť do filmu poéziu. Krásna vznikla na námet poviedky môjho otca, ten námet na kysucko pasoval, sme hrdí Kysučania, film bol našou srdcovou záležitosťou.
Témou ste sa vrátili na kysucké lazy, odkiaľ chce každý odísť a zobrazili ste nenaplnený ľudský život, ktorý práve toto izolované prostredie môže ovplyvňovať.
KG: Táto téma sa vznáša nad každým, kto tu žije. Na námet teda nebolo treba chodiť ďaleko. Stačí sa prejsť po dedinách a sledovať ľudí, ako žijú.
V Bratislave, kde študujete, je to veselšie?
KG, AD: Nedá sa to porovnávať. Tu je život komunitný, čas tu plynie pomalšie. V hlavnom meste je to veľmi rýchle.
Do Krásnej, aj do teraz premiérovaných krátkych filmov, ste vybrali miestnych hercov z ochotníckeho súboru, študentku aj absolventa herectva Katarínu Sačkovú, Pavla Olešňana. Ako tieto spolupráce vznikajú?
KG, AD: Čadca je malá, ľudia, ktorí sa venujú jednej sfére, sa poznajú. Najmä nás s týmito ľuďmi spája rovnaké myslenie, pri práci si rozumieme, môžeme hovoriť o všetkom priamo, atmosféra je rodinná.
“Sú ľudia, ktorí vidia, že sa snažíme pracovať a nerobí im problém zveriť nám peniaze a veriť nám, že ich využijeme na tvorbu.
„
Krásna evokovala, že návrat „ku koreňom“ bude vašou silnou filmárskou črtou. Budú sa Kysuce vo vašej tvorbe opakovať?
AD: Krátke filmy, ktoré robíme teraz, sú akoby štúdiou, experimentom. Práce do školy obsahujú rôzne zadania, ktoré sú pri spracovaní obmedzujúce. Vieme, že k žánru ako bola Krásna sa chceme vracať, tam cítime našu individualitu.
KG: V našej tvorbe existujú línie, ktorých sme sa držali aj v Krásnej. No zároveň chceme stále experimentovať, skúšať nové veci, ktoré neskôr budeme vedieť implementovať do našej tvorby. Čakáme, kým bude priestor zostaviť dlhší film, už dlho máme v pláne pokračovanie Krásnej, no ešte stále nemáme dostatok financií a času, aby sme to mohli realizovať. Zatiaľ sa zdokonaľujeme vo všetkom, čo by sme neskôr mohli v tvorbe uplatniť.
Recenzia: Tanec s vlkmi v rytme sebalásky Čítajte Hovoríte, že Kysuce sú vaša srdcovka. Viete si predstaviť, že by ste sa tu vrátili natrvalo žiť?
KG: Keby sa tak stalo, Andrej by bol poštár, to už sme prebrali, ja by som mohlo byť mäsiar (smiech).
AD: Návrat by musel mať hlbší dôvod. Dalo by sa odtiaľto pôsobiť vo sfére, v akej chceme, no človek musí mať už niečo za sebou. Musí mať meno, to my nemáme, pred nami je ešte strašne veľa práce, aby sme si mohli dovoliť vrátiť sa domov. Tu nie je žiaden filmový priemysel.
