S lezením začal len pred dvomi rokmi, no hory ho rýchlo pohltili. Zdolal všetky náročné štíty v Tatrách, za sebou má už aj výstup na Matterhorn. 32-ročný Marcel Baláž z Čadce sa teraz chystá na Amu Dablam, ktorý je považovaný za klenot Himalájí.
Aktívne sa venujete lezeniu, máte za sebou nejaké ľahšie, ale i náročnejšie výstupy. Ako ste sa k lezeniu dostali, prečo ste si vybrali práve tento šport?
No kokos. Vzniklo to celkom haluzne. Stretli sme sa s partiou kamarátov a uvedomili sme si, že sme nikdy neboli na žiadnom kopci. Stanley z Rakovej prišiel s tým, že si môžeme zaplatiť výstup so sprievodcom. Keďže sme každý rok chodili na celý víkend na Lomnický štít, rozhodli sme sa práve pre tento vrch. Kecali sme o tom, nikto sa k tomu nejako nemal, no ja som ho ešte v ten rok naozaj vyšiel. Aby som to ešte uviedol na správnu mieru, ešte predtým som prešiel s Jožkom Jedinákom celú hrebeňovku na Gerlach, teda od poľského hrebeňa. To bola moja prvá túra.
Prečítajte si tiež Stal sa legendou AS Trenčín. Návrat na Kysuce momentálne nezvažuje + foto Čítajte Tam to všetko začalo?
Presne tak, bolo to asi pred dvomi rokmi. Úplne ma to pohltilo. Začal som spoznávať nových ľudí, nakúpil som si oblečenie, výstroj a viac a viac času som trávil v horách.
Aké boli začiatky? Predsa len, lezenie je veľmi náročné na silu, kondíciu...
Išlo mi to bez problémov. Mám silu v rukách a nižšiu váhu, a tak mi to lezenie prirodzene ide. Samozrejme, začínal som na lezeckej stene, tam som si všetko vyskúšal. Potom prišla na rad vysokohorská turistika u nás v Tatrách. Najťažšie trojkové hrebene nám nerobili výraznejšie problémy. Tam som zistil, že to naozaj ide. Zvládol som aj Žabí kôň, posledný zdolaný tatranský štít, ktorý je považovaný za lezeckú maturitu. Nie je ani moc vysoký, ale človek ide stále po hrane, ako po žiletke. Je to už náročnejšie lezenie, v októbri sa tam obesil horolezec pri zlaňovaní.
Vášeň pre lezenie tak pokračovala. Aké vrchy už máte za sebou?
Zdolal som všetky tatranské štíty. Potom prišlo Rakúsko, kde som napríklad zvládol najťažšiu ferratu. Je to tam „éčko“ za „éčkom“, všade nejaký previs, takže je to naozaj náročné lezenie. Tam som si dal takpovediac do držky. Na druhý deň som šiel na trojtisícový Dachstein, najťažšiu oficiálnu ferratu. Bol som aj v Alpách na Monte Rosa, Breithorne či Matterhorne.
Naposledy ste viedli expedíciu na Matterhorn, jednu z najkrajší hôr sveta. Ako vyzeral výstup? Je to zatiaľ doteraz váš najväčší lezecký zážitok?
Na Matterhorn som chcel vystúpiť už pred rokom, no plán mi nevyšiel. V hmle a zimných podmienkach sme tam zablúdili, ani kopec nebolo vidno. Viezol nás odtiaľ vrtuľník.
