Hokejovo vyrastal v českom Třinci aj s bratom Timotejom. Na rok si vyskúšal zámorie, aby sa priblížil k splneniu svojho sna. Osemnásťročný útočník Tobiáš Marguš sa však vrátil na Slovensko dúfajúc, že dostane šancu v juniorskej reprezentácii.
Hokejovo ste vyrastali v Třinci. Aké boli vaše začiatky?
Začiatky boli ťažké, nemal som absolútne žiaden talent na hokej. V prípravke však bol skvelý tréner Podešva, ktorý ma doslova cepoval na každom tréningu, za čo som mu vďačný. Začínal som v siedmich rokoch, takže to bolo pre mňa ťažšie ako pre ostatných, lebo väčšina hráčov začína asi vo veku štyroch rokov.
Hokejovo vyrastal v Nórsku. Mohli byť už pred nami Čítajte Prečo ste sa teda dali na hokej? Prehovoril vás brat Timotej?
Nie, veľký faktor tam bol Anton Stročka, ktorého syn Kristián tiež hrával hokej. Pán Stročka je veľmi dobrý kamarát s mojím otcom už od vysokej školy, takže sme to skúsili spolu.
On vás priviedol do Třinca, alebo ste najskôr chodili do Žiliny?
Najskôr som bol v Žiline, asi týždeň, ale po skúsenosti v Třinci nám prišlo lepšie hrať tam.
Môžete priblížiť váš denný režim, keď ste naplno začali chodiť na hokej?
Ak bol ráno tréning, budíček som mal o pol šiestej, ak nebol, tak o siedmej. Po tréningu som išiel buď vlakom, alebo autom do školy a tam som bol až do jednej poobede. Potom som išiel znovu na tréning a domov som prišiel až večer. Nebolo moc voľného času.
Boli dni, keď sa vám jednoducho nechcelo vstať a mali ste chuť s tým skončiť?
Nechcelo. To je aj teraz často, ale že by som chcel skončiť, to nie.
Stal sa legendou AS Trenčín. Návrat na Kysuce momentálne nezvažuje + foto Čítajte Kto vás najviac ťahal, aby ste pri hokeji zostali?
Ja som nikdy moc nepotreboval motiváciu, aby som pri hokeji ostal. Nemal by som bez neho moc čo robiť. Ale ak niekto, tak určite rodičia.
Kedy ste sa rozhodli posunúť v kariére a odísť z Třinca? Aké možnosti ste zvažovali?
Pred dvoma rokmi, keď sa v Třinci rozhodli, že už mi naďalej nebudú pomáhať v hokejovom raste. Určite som zvažoval odchod do cudziny, ale tréner Pytlík ma prehovoril, aby som išiel na rok do Žďáru nad Sázavou. Tam som si zahral aj v mužskom tíme a veľmi mi to pomohlo, čo sa týka hokejového rastu. Som mu za tú šancu veľmi vďačný.
Ako sa vám tam darilo? Dostali ste nejaké ponuky z iných klubov?
Dostal som, samozrejme. Mohlo to byť aj lepšie z mojej strany, lebo kým som neodišiel do Ameriky, môj herný štýl nebol moc agresívny a dravý. Takže to so mnou bolo určite ťažké.
Ako ste sa dostali do USA? Pred čím ste uprednostnili zámorie?
