Ja som baník, kto je viac? Česť a sláva baníckej práci! Všeobecne známe slogany sa často skloňujú aj na Kysuciach, veď stovky chlapov z tohto regiónu si zarábali na svoje živobytie pod zemou na Ostravsku či Karvinsku.
Podstatnú časť svojho pracovného života v bani strávil aj 52-ročný Jaroslav Kubištel, ktorý je po dlhých rokoch strávených pod zemou na invalidnom dôchodku...
Ako dlho ste pracovali v bani?
Spolu dvadsaťpäť rokov. Hneď po vojne som nastúpil na šachtu do Karvinej, ešte rok som zažil komunistický systém. Mal som vtedy dvadsať rokov.
Celý svoj pracovný život ste tak strávili pod zemou?
S malou prestávkou áno. V čase, keď som sa oženil, som chodil na týždňovky. Manželku som mal z Oravy, narodila sa nám dcérka. Ona tu nikoho nepoznala, ja som bol celý týždeň preč, niekedy aj dva.

Povedal som si, že idem domov, v Staškove som si našiel robotu. Tam som necelé tri roky pracoval ako traktorista.
No finančne to bolo veľmi slabé, nedalo sa z toho uživiť rodinu. Navyše som bol zvyknutý na peniaze z bane, tam sa dalo naozaj pekne zarobiť. Z tohto dôvodu som sa rozhodol, že sa vrátim späť na šachtu.
Čo bolo potom?
Keďže som mal vyše dvojročnú pauzu, musel som začať úplne od piky. Opäť som si prešiel zaškolením, musel som si urobiť najnižší banícky stupeň. Za rok som absolvoval dva takéto kurzy.
Chcel som zarábať viac, no nebolo to jednoduché. No postupne som sa prepracoval až na najvyššiu triedu, v bani som makal do 47 rokov.
Určite poznáte známe prirovnanie „Som baník, kto je viac“. Vy ste vyššie spomenuli, že ste sa do bane vrátili aj kvôli financiám. Takže naozaj platilo, že baníci boli páni?
Dalo sa zarobiť. V posledných rokoch, keď som končil, si človek vedel prilepšiť o cca 1200 eur. Ale, presne ako ste povedali, za komunistov naozaj platilo: Ja som baník, kto je viac? V tom čase baníci zarábali, ale tiež nie všetci.