Mladý, iba 24 ročný operný talent Andrej Vancel (24) pochádzajúci z Čadce, je momentálne študentom Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde sa venuje opernému spevu. Ako sa vôbec dostal k opere, kto ho viedol k spevu či koho považuje za svojho idola sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Andrej, vedeli ste už od malička, že sa chcete a budete venovať opernému spevu, alebo ste mali aj iné predstavy o svojej budúcnosti?
Musím povedať, že už od malička som inklinoval k umeniu. Často som spieval, venoval sa recitácii, ale aj hre na husle. Nikdy by som však nepovedal, že ma život privedie až k štúdiu operného spevu. Pamätám si ako sa nás ešte na základnej škole pýtali aké máme predstavy o budúcnosti, kým by sme sa chceli stať, respektíve čo by sme chceli ďalej študovať. Samozrejme, ako väčšina študentov som do dotazníku odpovedal právo, medicína či podnikanie. O opere som v tom čase nemal absolútne žiadne vedomosti ani skúsenosti a tak som nad tým ani len nepremýšľal.
Prečítajte si tiež Z práce v bani má zaprášené pľúca, šiel by tam robiť zas Čítajte
Ako ste sa teda dostali k opernému spevu, respektíve kto vás k nemu priviedol?
Paradoxne, ešte pred spevom som na ZUŠ študoval hru na husle. Bola to práve moja mama, ktorá ma aktívne podporovala vo všetkých mojich umeleckých aktivitách, za čo jej veľmi ďakujem. Priznávam, že operu som si zamiloval až počas štúdia na konzervatóriu v Žiline. Veľkú zásluhu má na tom pán profesor Jozef Gráf a úžasná partia zanietených ľudí pre spev a klasickú hudbu v jeho triede. Spoločne sme si vypočuli množstvo skladieb od rôznych spevákov, diskutovali sme a vzájomne sa tak posúvali vpred. Ďalším posunom počas môjho štúdia bol nepochybne nástup do triedy vynikajúcej pedagogičky, profesorky Vlasty Hudecovej na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave.
Väčšinou každý z nás má nejaký svoj idol, ktorý nás inšpiruje a motivuje v našom napredovaní a ktorý určitým spôsobom obdivujeme. Koho považujete vy za svoj najväčší vzor?
Mojimi veľkými speváckymi vzormi sú Luciano Pavarotti, Peter Dvorský a Pavol Bršlík.
Určite ste sa zúčastnili niekoľkých speváckych súťaží. Čo považujete za svoj najväčší úspech v doterajšej kariére?
Áno, zúčastnil som sa viacerých súťaží, z ktorých sa mi podarilo odniesť si rôzne ocenenia. Pre mňa osobne sú však doposiaľ najväčšími úspechmi koncerty či festivaly, na ktorých som mal možnosť vystupovať. Boli to napríklad Festival Allegretto v Žiline, Medzinárodný hudobný festival Operalia v Banskej Bystrici či sólový debut na doskách Slovenskej filharmónie pri premiére Vianočnej omše č.2 od autora Juraja Zruneka.
Prečítajte si tiež Horolezec Marcel: Ak s tým človek raz začne, nie je cesty späť (FOTO+VIDEO) Čítajte Pri vašom budúcom povolaní je zrejmé, že budeš často cestovať na koncerty alebo spomínané festivaly. Podarilo sa vám už koncertovať aj mimo Slovenska? Mali ste doposiaľ príležitosť stretnúť sa s nejakými opernými hviezdami?
Osobne sa vždy teším z každej príležitosti si zaspievať a o to viac ak je to mimo Bratislavy či celkovo Slovenska. Veľmi zaujímavou skúsenosťou bolo vystúpenie na koncerte v Budapešti a to na pôde Hudobnej akadémie Ferenca Liszta, či pozvanie na Medzinárodné hudobné fórum v Bydhošti. Okrem toho sa mi počas štúdia neraz naskytla príležitosť stretnúť sa s veľkými osobnosťami operného sveta ako sú Jonas Kaufmann, Javier Camarena, Riccardo Muti a podobne.
Určite si vyžaduje veľa odvahy postaviť sa na pódium a zaspievať operu pred toľkým obecenstvom. Mávate stres predtým ako sa postavíte na pódium? Ako sa zbavujete trémy?
Pred vystúpením zvyknem mať vždy trému. Keď však už začnem spievať, väčšinou zo mňa ihneď opadne. Dá sa teda povedať ako rýchlo prišla, tak aj odíde. Myslím si, že to v určitej miere nie je zlé, pretože človek cíti zodpovednosť a často ma to nabudí k podaniu ešte lepšieho výkonu.
Čo považujete za svoj najväčší sen, ktorý by ste chceli v budúcnosti jednoznačne dosiahnuť?
Asi ako každý operný spevák, tak aj ja snívam o tom, že si niekedy zaspievam v milánskej La Scale či Metropolitnej opere v New Yorku.
