Každý rok sa na Slovensko dovážajú státisíce ton potravín, ktoré by sa dali dopestovať aj v našich klimatických podmienkach. Poľnohospodárstvo ako také by prinieslo viac práce pre našich ľudí, chutnejšie ovocie či zeleninu, a mnoho ďalších benefitov.
Napriek tomu vozíme potraviny zo zahraničia čím ďalej viac. Slovensko sa stáva štátom automobiliek a pestovateľov brzdí okrem iného aj byrokracia a vysoké odvodové zaťaženie.
V neľahkých podmienkach sa stále nájdu svetlé výnimky, ktoré to ešte nevzdali a venujú sa poľnohospodárstvu. Svoje o tom vie aj Miloš Šebo, majiteľ spoločnosti Fructop, ktorá sa v dedinke Ostratice zaoberá pestovaním ovocia.
Pestovaním ovocia sa zaoberáte od roku 1991. Vo vašom portfóliu sú v posledných rokoch jablká, slivky a jahody. Prečo len tieto druhy ovocia?
Na tieto klimatické podmienky je to najvhodnejšie ovocie. Iné druhy sú veľmi rizikové. Marhule, broskyne či čerešne sú veľmi háklivé na jarné mrazy a podobnú klímu. Kedysi sme pestovali aj čerešne, ale upustili sme od toho. Ako som už spomenul, často mrzli. Podobne to bolo aj s broskyňami.
Vianočné gule z Čadce ozdobia stromček kráľovskej rodiny Čítajte Predsa len, z roka na rok je teplejšie aj u nás. Nerozmýšľali ste aj nad inými druhmi?
Na jednej strane sa počasie javí tak, že by sme mohli pestovať aj ďalšie ovocné druhy.
Otázka však stojí tak, či ovocie vydrží jarné mrazy. Najmä v posledných desiatich rokoch, koncom apríla či začiatkom mája, sa vyskytne tri, štyri či päť dní s jarnými mrazmi od mínus dva po mínus sedem stupňov Celzia.
Takéto dni majú fatálny účinok. Úroda je niekedy o polovicu, inokedy o osemdesiat percent menšia. V posledných rokoch je to bežný jav.
Dá sa proti mrazom nejako účinne bojovať?
Existujú technické prostriedky, chce to však obrovské investície. Zatiaľ nemáme na to, aby sme vybudovali napríklad veľké protimrazové ochrany.
To znamená, že by sa celý sad nejakým spôsobom zabalil?
Sú dva účinné spôsoby, ktoré sa používajú vo svete. Prvým variantom sú dve obrovské vrtule, ktoré majú dosah tri až päť hektárov.
Vrtuľa rozvíri, teda pomieša teplý a studený vzduch (studený vzduch vždy klesá dole). Jedna takáto vrtuľa však stojí až päťdesiat tisíc eur. Naše sady sa rozliehajú na päťdesiatich hektároch, takže by sme potrebovali investovať 500 tisíc eur. Druhým variantom je protimrazová závlaha.
V noci, keď mrzne, sa celý sad musí zavlažovať. Potrebujete obrovský bazén vody, ktorou striekate sady v čase od polnoci do rána, kedy teplota vzduchu prestane mať nulové či mínusové hodnoty. Na to opäť potrebujete obrovskú investíciu.
Vaše sady však nedisponujú ani jedným z týchto variantov. Ako proti tomu bojujete? Čakáte len a veríte, že mrazy jednoducho neprídu?
