Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je unikátnou kresťanskou a národnou pamiatkou, na ktorú môže byť hrdý každý z nás. Dielo, ktoré slávnostne otvorili 26. novembra 1995 a svojimi rukami ho vyrezával majster Jozef Pekara, chodia obdivovať ľudia nielen z celej Rajeckej doliny, zo všetkých kútov Slovenska, ale i návštevníci z celého sveta.
Málokto však vie, že nechýbalo veľa a mravčia práca Jozefa Pekaru mohla putovať niekde za hranice, napríklad do Nemecka či Izraela. O šťastný príbeh betlehemu sa postarali aj dvaja roduverní Kysučania. Kanonik Pavol Šadlák, rodák z Krásna nad Kysucou, ktorý práve slúžil v Rajeckej Lesnej a stavebný inžinier Stanislav Machovčák, rodák zo Staškova, ktorý neostal len pri rečiach, ale odvážny sľub, ktorý dal majstrovi Pekarovi, aj dodržal.

Práve Stanislav Machovčák nám porozprával skutočný príbeh, vďaka ktorému je dnes Slovenský betlehem súčasťou Domu Božieho narodenia v Rajeckej Lesnej.
Vyrezával v garáži
Písali sa osemdesiate roky. Ľudia boli hladní po duchovnej stránke a svoju vieru chceli prezentovať nielen v kostoloch, ale aj smerom von. Na obec Rajecká Lesná, ktorá sa pred rokom 1948 volala Frivald, bola vtedajším režimom vydaná stavebná uzávera. Komunisti ju chceli postupne zlikvidovať. Je to vidieť dodnes, veď do roku 1989 tam boli len staré domčeky, nové sa stavali len na výnimku.
V Rajeckej Lesnej sa pravidelne konali kresťanské púte, ktoré často viedol veľadôstojný pán farár Vojtech Valent, ktorý sa poznal s Jozefom Pekarom, tvorcom nášho krásneho betlehemu.
Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Svätom Petre. Podstatnú časť svojho života pôsobil v Rajci v národnom podniku Rezbár. Išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala rôznymi umeleckými dielami, ktoré sa expedovali do rôznych kútov sveta. Majster Jozef Pekara pôsobil v tejto firme ako návrhár, rezbár a učiteľ mladých učňov.
„Kňaz Vojtech Valent vedel, že Jozef Pekara ide okolo roku 1980 na dôchodok. Požiadal ho, či by mu vyrezal malý betlehem k vianočným sviatkom. Bola móda mať doma taký malý betlehemček. Jozef Pekara, v tom čase už dôchodca, sa s vervou a srdcom naozaj pustil do práce. Nasledujúce Vianoce prišiel pánovi farárovi predstaviť ručne vyrezávaný betlehem svätej rodiny. Mal rozmery okolo pol metra na pol metra. Je to ten, ktorý je dodnes súčasťou Slovenského betlehemu v Rajeckej Lesnej, ktorý má rozmery osem krát dva a pol metra,“ hovorí na úvod svojho rozprávania Stanislav Machovčák.
Keď Vojtech Valent uvidel betlehem a kvalitu jeho prevedenia, uvedomil si, že človek s takým talentom a relatívne voľným časom môže toto dielo ešte rozšíriť. Majstrovi Jozefovi Pekarovi navrhol, či by malý betlehemček nerozšíril na väčší s prívlastkom slovenský.
“Jozef Pekara sa s vervou a srdcom naozaj pustil do práce. Nasledujúce Vianoce prišiel pánovi farárovi predstaviť ručne vyrezávaný betlehem svätej rodiny
„
Veď pánu Valentovi skrsla myšlienka, že Slovenský betlehem by mohol byť umiestnený v pútnickom mieste Rajecká Lesná. Jozef Pekara sa dal ihneď do práce. Samozrejme, vzal do ruky papier a pero a svoju predstavu zaznamenal v grafickej podobe. Pán Pekara nemal talent len na rezbárstvo, ale aj krásne maľoval a modeloval. Návrh už v tej dobe obsahoval rozdelenie Slovenského betlehemu na tri regióny a to Stredoslovenský, Západoslovenský a Východoslovenský. Ako národne cítiacemu človeku mu samozrejme neušla pozornosť rôznorodosti a bohatosti slovenských tradícii, ktoré tvoria podstatnú časť betlehemu. Dielo vyrezával doma, v dvore pri garáži postavil dielničku z drevotriesky o rozmere zhruba štyri krát osem metrov. Asi na pätnásť rokov sa táto drevená dielnička stala druhým domovom pána Pekaru.
Dielo mu vyrazilo dych
V tom čase však o tomto unikátnom, ručne vyrezávanom diele nevedel takmer nik. Až náhoda, a možno aj osud spojila ľudí, ktorí sa zásadným spôsobom pričinili o to, že sa práve v Rajeckej Lesnej nachádza tento unikát.
Kanonik Pavol Šadlák, ktorý od roku 1989 pôsobil v Rajeckej Lesnej, sa poznal s pánom farárom Jánom Hlaváčom zo Zákopčia, ktorému zavolal, či nepozná projektanta zapáleného pre sakrálne veci, ktorý by vedel navrhnúť vonkajší prístrešok na slúženie pútnických omší.
„Pán Hlaváč ma oslovil a požiadal, či by som nešiel do Rajeckej Lesnej. Tam som sa prvýkrát stretol s kanonikom Pavlom Šadlákom. Bol to veľmi energický a atypický pán farár, ktorý bol veľmi pracovitý a mal otvorené srdce pre ľudí. Keď sme podebatovali o prístrešku na slúženie omší, povedal mi, že má ešte jednu prosbu. Opýtal sa ma, či by sme sa mohli ísť pozrieť do Rajeckých Teplíc k majstrovi Pekarovi, ktorý vyrezáva nejaký betlehem a pán farár Vojtech Valent a predtým slúžiaci pán farár Alexander Klabnik si želali, aby bol betlehem umiestnený v Rajeckej Lesnej. Povedal som, mile rád. Vôbec mi nedoplo, o čo ide. Sadli sme do auta a zhruba po pätnástich minútach sme dorazili do Rajeckých Teplíc,“ vysvetľuje Machovčák.
Čo sa ďalej dočítate?
- prečo Jozef Pekara neveril sľubom Kysučana?
- čo majster Pekara povedal Stanislavovi Machovčákovi, keď mu tvrdil, že objekt pre betlehem bude stáť za tri mesiace?
- v ktorých krajinách mali záujem o toto unikátne dielo?
Keď prišili k Jozefovi Pekarovi, našli ho kde inde ako v dielničke, kde akurát vyrezával ďalšie postavičky. Stanislav Machovčák zbadal v tom čase päť metrov dlhý betlehem.
„Vyrazilo mi to dych. Bolo neuveriteľné, v akých podmienkach majster Pekara realizoval toto svetové dielo. Tam som sa dozvedel, že Jozef Pekara už desať rokov čaká na vhodný objekt vo farnosti v Rajeckej Lesnej, kde by bol tento betlehem umiestnený.“
Majster Pekara len mávol rukou
Presne v tento deň sa úplne otočila budúcnosť Slovenského betlehemu, ktorý celé roky svojimi šikovnými ručičkami piplal Jozef Pekara.