Počas Vianoc sa mnohí z nás vracajú do detských čias. Prichádzajú spomienky, ktoré sa nám hlboko vryli do pamäte, najmä však srdca. Je to tak aj v prípade kysuckého rodáka, biskupa Viliama Judáka.
„Vždy na Štedrý večer zaletím na Kysuce, do malej dedinky Harvelka, kde som prežil Vianoce vyše dvadsaťkrát. Vilija, ako sa po našsky hovorí Štedrému dňu, bol dňom mnohých zvykov a radostného očakávania. Dodržiaval sa prísny pôst, ktorý sa zachovával, aj keď neskôr už nebol prikázaný,“ spomína.
Kysučania sa tradícií nevzdávajú Čítajte Aj na to, ako sa chystali dobroty, hoci skromné. „Pripravovali sa takzvané opekance, zvyčajne s makom, lekvárom, tvarohom, alebo piekla vianočka. „Vianočné pečivo sa nesmelo jesť vonku, aby sa predišlo ohováraniu. V tento deň, podobne ako na Nový rok, si mnohí dávali pozor, aby ho prežili čo najlepšie, lebo od toho záviselo dianie v tom budúcom roku,“ vraví.
Čakali na prvú hviezdu
Nezabúda ani na čakanie na prvú hviezdu. „Len čo sa objavila na oblohe, celá rodina sa sústredila okolo stola pri „polazničke“ – jedličke. Ešte predtým zašiel otec do maštale a dal zvieratám, ktoré sme chovali, oblátky, alebo niečo z vianočného jedla. Boli totiž súčasťou nášho života.“
Slovenský betlehem mohol skončiť v zahraničí, jeho osud zmenili dvaja Kysučania Čítajte Na vianočnom stole bolo u nich vo veľkej mise „zbožie“, zemiaky a to, čo sa malo v budúcom roku sadiť, či siať. „Po spoločnej modlitbe a oblátkach sa jedla hustá hrachová polievka so sušenými slivkami a rybie filé so zemiakovým šalátom. Ovocia bolo poskromne, ale nechýbali pomaranče či mandarínky, ktoré boli na „prídel,“ hovorí o ďalších zvykoch.
Cesta na „polnočnú“ bola náročná
Darčeky boli v podobe praktických vecí. „Obyčajne sme dostali niečo na oblečenie. Všetci sme však boli šťastní, akoby sme dostali to najvzácnejšie. Cítili sme, aj keď sme si to ako deti neuvedomovali, že sme darom pre seba navzájom. Po večeri sme sa vybrali na polnočnú. Ostať doma bolo trestom, hoci ako deti v nižšom veku sme ešte nedokazili zvládnuť cestu, ktorá do farského kostola, trvala vyše dve hodiny,“ pridáva vianočné zvyklosti.
Na Božie narodenie sa na návštevy nechodilo
Opisuje cestu do kostola, ktorá bola podľa jeho slov ako rozprávková krajina. „Príroda bola zahalená do bielej zimnej ozdoby, hviezdy svietili akosi jasnejšie. Všade bolo cítiť teplo ľudského šťastia a dobroty.“
Vianočné gule z Čadce ozdobia stromček kráľovskej rodiny Čítajte Na prvý sviatok vianočný - Božie narodenie bol prísny zákaz chodiť po návštevách. Každý, okrem návštevy kostola, ostal doma, na čo sa prísne dbalo. „Vynahradili sme si to však na sviatok sv. Štefana, kedy bol čas kolied a spievania „popod okná.“ Hoci mnohé sa vytratilo z pamäti, predsa mnohé pretrvalo. Na tomto pozadí sa premietajú tváre mnohých, ktorí už odišli do večnosti. Táto chvíľa „poobzerania sa a návratu do „harvelských“ Vianoc prináša každoročne do môjho života niečo krásne a obohacujúce,“ dodáva.
VILIAM JUDÁK
Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. Rodičia sú Rudolf (88) a Mária (86). Presťahovali sa do Nedanoviec pri Partizánskom, kde žijú doteraz. Má piatich súrodencov – dvoch bratov a tri sestry. V r. 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do r. 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal r. 1991 doktorát posvätnej teológie. Dňa 1. septembra 1990 ho menovali za prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a 18. októbra 1991 za cirkevného sudcu. Od r. 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v r. 1997. V tom istom roku, 13. decembra, ho prezident Slovenskej republiky menoval za profesora v odbore „katolícka teológia“. V r. 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Dňa 9. júna 2005 ho pápež Benedikt XVI. menoval za nitrianskeho biskupa. Za biskupa ho vysvätili v Katedrále sv. Emeráma v Nitre 16. júla 2005. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny. Je autorom viacerých monografii z oblasti cirkevných dejín a teológie.
