S Pavlom Kužmom sme sa porozprávali o gajdách, ženách i o tom, kedy a komu napísal prvú básničku.
Ste folklorista telom, aj dušou. Kedy ste zistili, že práve tento smer bude vašou srdcovou záležitosťou? Keď už sme pri tomto vašom „koníčkovi“, môžete spomenúť, ako sa vám darilo skĺbiť ho s vašimi povolaniami? Bolo ich totiž niekoľko. Mali ste na jeho rozvíjanie „živnú pôdu“?
Musím sa priznať, že vzťah k ľudovej kultúre nechápem ako protirečivý proces prelínania zhmotnených reálií života s duchovnými hodnotami. U mňa teda nenájdete vzťah ku kultúrnym hodnotám len ako výsledok profilácie môjho hodnotového systému, tvoriaceho sa akoby v jednosmernom koridore. Dalo by sa povedať, že sa môj vzťah k ľudovej kultúre formoval už v detstve, v objatí krásnej prírody, obklopujúcej ma zo všetkých strán.
Rozhodne sa na mojom vzťahu ku kultúre podpísali najmä mamičkina starostlivosť a láska, preciťovanie okolností a súvislostí, priehrštím rozdávanie citov, spôsob akým prežívala žiaľ, radosť a nadšenie, krásny spev...To všetko malo vplyv na moje osobnostné formovanie. Priam som sa nadájal jej duchovnými silami. Napokon, celu svoju mladosť, ba i doposiaľ vnímam detaily života, s ktorými ma oboznamovala mamička. Hovorím tomu; verifikácia kultúry života, podopretá vnemom a abstrahovaním. Odtiaľ je už len kúsoček cesty, vedúcej ku kultúre a kultúrnosti, teda nielen k ľudovej kultúre. Rád by som na tomto mieste upriamil pozornosť na zástoj školy - pedagogického pôsobenia, pri formovaní mojej osobnosti. Od vyššie uvádzaných skutočností sa odvíjali nielen moje záujmy - koníčky, ale aj prvé dotyky s reáliami výberu povolania. Priznávam, že v mojom prípade rozhodujúcu úlohu zohralo nielen rodinné prostredie, ktoré ma formovalo a uspôsobovalo pre potreby každodenného stretu s reáliami, ale aj, ba najmä, po stránke duchovnej – hodnotovej, škola – vynikajúci učitelia.
Slovenský betlehem mohol skončiť v zahraničí Čítajte Rôznorodosť okolností, ktoré obklopovali môj pobyt v konkrétnej zóne života, cieľavedome vytvárali kontúry môjho vedomia a svedomia, moje tehličky vzťahu k všetkej tej kráse, obklopujúcej moju myseľ, moje záujmy, moje EGO.
Dôsledok pôsobenia vyššie uvádzaných činiteľov, pri formovaní mojej osoby, sa prevtelil do záujmu o povolanie, ktoré by vrchovato napĺňalo môj záujem o výchovu detí a ich vzdelávanie. Moja túžba odovzdávať iným, všetko to krásne a ušľachtilé, čo ma uspôsobovalo v detstve, ba doposiaľ celý život, sa mi splnila; získal som pedagogické vzdelanie – stal som sa učiteľom.
Hoci som pôsobil v mnohých funkciách, nikdy som sa nespreneveril vzťahu k ľudovej kultúre, k hodnotám a posolstvám, ktorými nás obdarili naši predkovia. Preto aj zosúladenie mojich pracovných povinností s aktivitami v oblasti folklorizmu – folklóru, som nikdy nepociťoval ako bremeno.
Rovnako ako divadlo, aj folklór má blízko k humoru. Podarilo sa vám ho „pretaviť“ do muziky?
