Keď je reč o koníčkoch, ako chlapec mal takého aj súčasný nitriansky biskup, kysucký rodák Viliam Judák. So svojimi kamarátmi robil betlehemy. Vraví, že to bolo v čase, keď mal 7 až 14 rokov. Len čo začal advent a s ním spojené čarokrásne obdobie očakávania, vždy vraj túžil, rovnako ako jeho kamaráti, zhotoviť si betlehem.
Pozrite si fotogalériu zo Silvestrovského výstupu na Veľkú Raču Čítajte Usilovne zháňali materiál, predovšetkým to muselo byť dobré lepidlo, najlepšie „kanagon“. „Poruke musela byť zásoba špajdlí, ktoré sa podarilo zachrániť od zabíjačky. Figúrky zvierat bolo v tých časoch ťažko zohnať, dokonca každá stála až dve koruny (!). Potrebné boli aj šišky zo stromov, ktoré sa dali použiť na výrobu strechy. Samozrejme, mach, ktorým sa vystlala podlaha betlehema a jeho okolia,“ spomína.
Najťažšie bolo podľa neho zhotoviť postavy svätej rodiny, ktoré často nahrádzali malé porcelánové sošky alebo tie, ktoré vystrihli z pohľadnice. Samotné Jezuliatko nahrádzali bábikou, ktorú, ako vraví, veru nebolo od sestier ľahké získať.
