Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Spomienka na Milana Čimboru: Vynikal pracovitosťou a čestnosťou, hovorí Jozef Dukes

Kam ideme cez víkend, o koľkej prídeš po mňa? Presne toto sa ma Milan pýtal pred každým víkendom.

Fotoaparát v ruke a úsmev, to bol jednoducho Milan Čimbora.Fotoaparát v ruke a úsmev, to bol jednoducho Milan Čimbora.

Spoznali sme sa koncom roka 2012. Sedel som vtedy v kancelárii u Rasťa Hajnoša, po ktorom som preberal šport v týždenníku Kysuce. Ako mi tak Rasťo vysvetľoval dôležité veci, spomenul mi, že vo veľkej miere budem spolupracovať aj s Milanom Čimborom. Zavolal mu, že nás chce zoznámiť. Milan bol akurát v autobuse na ceste do Čadce.

Do redakcie prišiel asi pätnásť minút od spomínaného telefonátu. Zo spolupráce s Milanom som mal mierne obavy. Predsa len, bol medzi nami výrazný vekový rozdiel, ja som mal dvadsaťpäť, on takmer o štyridsať viac. Obavy netrvali dlho. Ešte v ten deň sme si potykali, rýchlo sme si začali rozumieť a od tohto dňa sme boli v každodennom pracovnom kontakte. Všedné dni, víkendy, sviatky, neviem, či bol vôbec nejaký deň, kedy sme si spolu minimálne nezavolali.

Skryť Vypnúť reklamu

Kam ideme cez víkend, o koľkej prídeš po mňa? Presne toto sa ma pýtal pred každým víkendom, terén bol jednoducho náš. Viacerí ľudia z regiónu sa z nás časom začali smiať, či netrafíme bez seba.

Tak to šlo celých šesť rokov. Milana som spoznal ako pracovitého človeka, ktorý sa vyhýbal konfliktom. Mal veľmi rád spoločnosť, zdobil ho svojský humor, pokecať sa s ním dalo naozaj o všetkom. Bol obrovský patriot, na Krásno nad Kysucou nedal jednoducho dopustiť. V malíčku mal všetky futbalové kluby, okrem renomovaných súťaží sledoval aj poľské či české futbalové ligy.

Výrazne mi pomohol v mojich pracovných začiatkoch. Všade, kde sme prišli, Milana každý poznal a tieto kontakty som pri ňom automaticky zbieral. Na oplátku som mu tak trošku helfol aj ja, keď som ho učil „zalamovať“ novinové strany.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by som mal vyzdvihnúť jeho jednu vlastnosť, povedal by som pracovitosť. Dôkazom je aj fakt, že ešte v pondelok večer, keď ho prijali do nemocnice, mi telefonoval a povedal, že musí na pár dní ostať oddychovať. Keďže na druhý deň bola uzávierka, potreboval, aby som ho zastúpil a rýchlo mi vysvetľoval, čo kde nájdem, ako mám urobiť jeho strany číslo tri, štyri a šesť. Hovoril som mu, nech teraz kašle na robotu, že svet sa nezrúti, nech len oddychuje, no pokračoval a vysvetľoval ďalej.

Žiaľ, bol to náš posledný pracovno-kamarátsky telefonát. Ráno nám Milanova dcéra oznámila šokujúcu správu.

Venoval sa len rodine a práci

Oblastný futbalový zväz Kysúc nedávno poctil nášho kolegu Milana, keď ho prijal za Čestného člena ObFZ Kysúc in memoriam. Na tejto slávnostnej akcii som nemohol chýbať, zároveň som vyspovedal jeho rodinných príslušníkov a kamarátov, ktorí jednoznačne potvrdili moje slová, ktoré som písal vyššie.

Skryť Vypnúť reklamu

„Mal rád svojich vnukov. Žil svojím životom, venoval sa len rodine a práci. Reportáže, to bol jeho život. Mal veľkú starosť o mamu, keď ochorela. Veľmi ho to zobralo, po jej smrti ako keby prestal žiť. Veľmi upadol, jeho rýchla smrť bola odrazom odchodu jeho manželky. Veď štyridsaťosem rokov žili spolu, jeden na druhého boli naviazaní. Mama sa pozrela na otca, otec sa pozrel na mamu, vedeli, čo má ako byť (smiech). Nečakala som, že to bude mať takýto rýchly spád. Veď ešte večer sme spolu telefonovali a v noci vám zavolajú, že otec už nežije. Bol to obrovský šok,“ prezradila mi dcéra Alena.

„Mal také svoje miesto – kumbál, kde stále pracoval, volali sme to hacienda. Mal tam veľký krb, kde si zakúril. Jemu bola vždy zima. Mal tam veľký písací stôl, počítač, knižky, ocenenia. Tam pracoval, napísal naozaj tisícky článkov. Keď sme ho chceli nájsť, bol vždy tam. Žiaľ, už nie je medzi nami. Všetkým nám aj s mamou veľmi chýbajú. Človek akoby veril, že sa vráti, on aj mama, ale už to jednoducho nejde. Verím, že mu je tam hore dobre a že sa na nás stále pozerá,“ pokračovala.

Na Krásno nad Kysucou nedal dopustiť

Podľa slov dcéry Aleny by ocenenie od ObFZ Kysúc pre Milana znamenalo naozaj veľa. Odovzdal jej ho Ján Studený, podpredseda ObFZ Kysúc a vynikajúci Milanov kamarát.

„K Milanovi vždy patrila neodmysliteľná cigaretka. Keď nastupoval ku mne do auta, ešte si jednu zapálil. Patril neodmysliteľne k nám do futbalovej rodiny, bol veľký patriot Krásna nad Kysucou. Na jeho mestečko nedal jednoducho dopustiť, fandil futbalistom. Čestné členstvo ObFZ Kysúc mu právom patrí. Písal reportáže z každého turnaja, ktorý sme organizovali, výrazne nás propagoval. Patrí mu za to veľká vďaka,“ zaspomínal si Ján Studený.

Syn Ľubomír o našom bývalom kolegovi povedal, že ho nezaujímalo nič iné, len futbal a všetky akcie v regióne.

„Od pondelka do nedele existovala len novinárčina. Chodil na všetky športové a kultúrne podujatia, ktoré sa dali stihnúť. Spracovával materiály do novín, ale aj pre rádio Regina. To bol naozaj jeho život,“ povedal syn Ľubomír a jedným dychom dodal: „Mal svojský humor. Človek ho musel poznať, aby pochopil, či to myslí niekedy naozaj alebo v rámci srandy. Proste taký pozitívne naladený človek.“

Podľa slov dcéry aj syna bol jeho výborným kamarátom Jozef Dukes, bývalý majiteľ významného slovenského vydavateľstva.

„Keď spolu volali, vždy ho oslovoval generálny riaditeľ. Nikdy som nevedela, s kým volá. Až po otcovej smrti mi pán Dukes povedal, že volávali spolu. Takto sa oslovovali, stále sa doberali,“ vysvetlila dcéra Alena.

Rozumeli si po každej stránke

Aj preto som Jozefa Dukesa nemohol pri spomínaní na Milana jednoducho vynechať. Opýtal som sa ho, kde a ako sa s Milanom spoznal.

„Je to veľmi zaujímavé. Milanov brat Paľo začal so mnou študovať na dnešnej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Boli sme dokonca v jednom krúžku a jedného dňa v roku 1972 (teda pred štyridsiatimi siedmi rokmi) mi predstavil svojho brata. Začali sme debatovať a po chvíľke sme zistili, že máme veľa spoločného. Predovšetkým novinárčinu. A to napriek tomu, že ja som študoval mechanizáciu a on v tom čase pracoval v železničných opravovniach. Za krátky čas sme sa stali dopisovateľmi a ja na „výške“ dokonca predseda redakčnej rady študentských novín. To bol pre mňa silný odrazový mostík, pretože médiám som sa venoval ďalších 43 rokov,“ prezradil Jozef Dukes.

Podľa jeho slov bol Milan veľmi kamarátsky a patril medzi jeho najlepších priateľov, hoci býval v Bratislave a Milan na Kysuciach. „Boli sme často v osobnom a i telefonickom kontakte. Proste, rozumeli sme si vo všetkom. Ja si myslím, že jeho si musel každý vážiť, pretože nebol konfliktný. Pritom vynikal pracovitosťou, usilovnosťou, čestnosťou.“

Podľa slov Jozefa Dukesa sa pri svojich rozhovoroch zaoberali témami, ktoré bežne dvaja chlapi rozoberajú, vrátane takých mužských klebiet. „Ale témou bola často práve novinárčina. Pretože tej sme obaja venovali väčšinu pracovného života. On predovšetkým v okresných médiách, ale pracoval vo viacerých funkciách krajskej novinárskej organizácie v Žiline a ja v najväčšom slovenskom vydavateľstve.“
Jozefa Dukesa sme sa na záver opýtali, či si pamätá na nejakú vtipnú príhodu, ktorú zažil s Milanom.

„Tých príhod by bolo zrejme viac, veľa sme spolu zažili, keď sme roky pracovali spolu v tlačovom stredisku na nitrianskom Agrokomplexe, ale aj inde. Pri spomienke na neho sa veselosť akosi prelieva so smútkom, pretože Milan odišiel do novinárskeho nebíčka príliš skoro. Ešte mohol napísať stovky správ, článkov, príspevkov. Chýba nám všetkým. Som strašne rád, že mu venujete takúto spomienku. Veľmi si to zaslúži. Vďaka aj vám,“ uzavrel Jozef Dukes.

Milan, nezabúdame!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 712
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 049
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 628
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 624
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 221
  6. Aká je chémia vôní 9 052
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 656
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 568
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 315
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 011
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Dominik Poláček (s loptou) chytal v mnohých kluboch.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktuálne v Čadci.

Hrozilo, že sa oheň rozšíri

V Radôstke včera hasili rozsiahly požiar.

Požiar zachvátil hospodársku budovu.

Zrušia v Čadci okresný súd? Kysucké samosprávy sú proti

Primátor okresného mesta Milan Gura rozbieha petíciu.

Okresný súd v Čadci

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?