Spoznali sme sa koncom roka 2012. Sedel som vtedy v kancelárii u Rasťa Hajnoša, po ktorom som preberal šport v týždenníku Kysuce. Ako mi tak Rasťo vysvetľoval dôležité veci, spomenul mi, že vo veľkej miere budem spolupracovať aj s Milanom Čimborom. Zavolal mu, že nás chce zoznámiť. Milan bol akurát v autobuse na ceste do Čadce.
Do redakcie prišiel asi pätnásť minút od spomínaného telefonátu. Zo spolupráce s Milanom som mal mierne obavy. Predsa len, bol medzi nami výrazný vekový rozdiel, ja som mal dvadsaťpäť, on takmer o štyridsať viac. Obavy netrvali dlho. Ešte v ten deň sme si potykali, rýchlo sme si začali rozumieť a od tohto dňa sme boli v každodennom pracovnom kontakte. Všedné dni, víkendy, sviatky, neviem, či bol vôbec nejaký deň, kedy sme si spolu minimálne nezavolali.
