„Mám tri záľuby. Fotenie, vozenie vlakom a cyklistiku,“ hovorí na úvod nášho rozhovoru Čadčan Viktor Juriga.
Hoci je už v dôchodkovom veku, na sociálnych sieťach nás zaujali jeho krásne fotografie.

Dnes 65-ročný Čadčan pracoval dvadsať rokov ako záchranár, desať rokov si odkrútil na operačnom stredisku v Žiline. „Moja psychika dostala zabrať, najmä na operačnom stredisku. Denne vám zavolajú tisícky ľudí, nič pozitívne za 12-hodinovú šichtu nepočujete. Je to naozaj stresujúca a podľa mňa tá najhoršia práca,“ prezrádza Viktor Juriga.
Aj to bol dôvod, prečo sa na staré kolená rozhodol pre fotenie. „Je to pre mňa relax. Vďaka tomu, že fotím, som nútený ísť do prírody. Niekedy sa vyberiem na prechádzku nie preto, že by som mal, ale kvôli peknému počasiu a ideálnym podmienkam na fotenie,“ pokračuje sympatický pán.
Počas piatich rokov fotenia má v zbierke už naozaj pekné kúsky. Cieľ svojich fotopotuliek si vyberá podľa toho, na čo má chuť. „Keď som zistil, že v Bratislave je pekný most Apollo, sadol som na rýchlik a kvôli jednej fotke som šiel do Bratislavy. Večer som si cvakol most Apollo a o jednej v noci som prišiel domov,“ smeje sa bývalý záchranár.
„Chcel som vidieť, ako vychádza mesiac na Štrbskom plese. Poobede som šiel na Štrbské pleso, počkal som si na mesiac a zvečnil som krásnu fotku mesiaca nad Štrbským plesom. Následne som nočným rýchlikom prišiel do Čadce,“ pokračuje.
Viktor Juriga odišiel pre náročnosť svojej práce na dôchodok predčasne, dnes už je na zaslúženom odpočinku päť rokov.

Okrem fotenia má aj ďalšie záľuby. „Bicyklujem celý život a za každého počasia, za 12 hodín som prešiel z Čadce do Prešova. Ešte sa rád vozím vlakom, navyše ho mám ako dôchodca grátis. Viete, roky som strávil v sanitke, vozili sme pacientov, odvtedy neznášam autá,“ hovorí.
Šesťdesiatpäťročný fotograf najradšej robí pekné a optimistické fotky. „Pesimizmu som zažil za život dosť. Vyberám si pekné miesta, fotky trošku upravím vo photoshope, zvýrazním farby. Najradšej fotím večer, vtedy sú mestá krajšie. Samozrejme, nemám na mladých ľudí, ktorí sú počítačovo zdatnejší, ale ja fotím s radosťou, je to pre mňa relax,“ dodáva na záver Viktor Juriga.