Drevené sochy, obrazy, unikátne betlehemy. Jozef Chrenšč z Klokočova vyrezal vo svojej dielni za takmer dve desaťročia stovky, ak nie tisícky výnimočných diel, ktoré zdobia nielen región Kysúc, ale postupne sa dostali aj do Čiech, Švédska a Írska.
Kým originálne diela päťdesiatročného chlapíka vo vás zaručene vzbudia obdiv, cesta za jeho koníčkom už nemá veselý podtón. Kysučan sa k rezbárčine dostal po vážnom pracovnom úraze, pri ktorom prišiel o pravú nohu i ruku.
Osudový deň
Všetko sa zomlelo 14. decembra 2000 v Košiciach. Jozef Chrenšč nastúpil do práce ako v každý iný deň, no stačil zlomok sekundy a razom jeho život nabral úplne iný kurz. „Robili sme tesniace steny. Pri demontáži jedného zariadenia ma privalilo 150 ton. Odniesla si to pravá ruka i noha,“ prezrádza na úvod nášho rozhovoru.
„Chlapi, ktorí so mnou robili, sa prirodzene zľakli a utiekli. Ostal len náš vedúci a dvaja chlapíci, ktorí vedľa niečo kopali pre inú firmu. Rýchlo ku mne pribehli, opaskom mi stiahli rany, aby som nevykrvácal,“ pokračuje.
Kysučanky o kváskovaní: Vieme, čo dávame našim deťom jesť Čítajte Po príchode sanitky sa za pomoci techniky podarilo Jozefa vytiahnuť spod závalu, následne pokračoval prevoz do košickej nemocnice a boj o záchranu jeho života.
„Ani by ste neverili, akú hodnotu má kartička poistenca. Pomaly väčšiu ako ľudský život. Doviezli ma na príjmové a počas toho, ako zo mňa dávali dole oblečenie, jedna zo sestričiek vypisovala všetky možné papiere, ktoré mi v tom stave dali podpísať. Hovoril som im, že som pravák a ľavou sa podpísať neviem. Odvetili, že stačí aj nejaký škrabanec, ale že podpis musí byť,“ vysvetľuje.
Bojoval s horúčkami
Najmä prvé dni po vážnom úraze boli pre Kysučana extrémne náročné. Ruku i nohu mu museli kvôli infekcii amputovať, následne potreboval plastiku na ukončenie končatiny, no kvôli vysokým horúčkam to nebolo možné.
„V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach ma zachránil nejaký pán doktor. Žiaľ, meno si nepamätám. Akurát viem, že sa podobal na Roba Kazíka (smiech). Prišiel na vizitu a vypýtal si röntgen. No dali mu ten, ktorý mi robili, keď ma prijali do nemocnice. Ale on povedal, veď ten pán je po amputácii, nemá ruku ani nohu a vy mi tu tisnete takýto röntgen. Zároveň ma uistil, že ešte večer sa na mňa príde pozrieť,“ hovorí Kysučan.
Čo sa ďalej dočítate v rozhovore s Jozefom Chrenščom?
- aké hendikepy prináša život bez ruky a nohy?
- kto ho priviedol k rezbárčine?
- ako dlho vyrezával betlehem pre rodnú obec?
- kde vo svete sú jeho unikátne diela?
- celý rozhovor nájdete aj v aktuálnom vydaní týždenníka Kysuce!
Po vizite šiel Jozef Chrenšč hneď na ďalší röntgen. Večer sa za ním stavil spomínaný lekár, ktorý Kysučanovi povedal, že to vyzerá lepšie a skúsi mu vybaviť plastiku v nemocnici Košice-Šaca.
„Keby nebolo toho pána, asi by ma ani neriešili. Dovtedy som mal len prikryté rany nejakými handrami, o plastike nebolo ešte ani reči. Stále som mal horúčky, bol som špinavý a neumytý od prijatia do nemocnice. Báli sa ma umyť, že môžem dostať nejakú infekciu,“ spomína si Jozef Chrenšč.
