Aj na Kysuciach zarezonovala správa o tom, že prvok drotárstva zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Drotári boli totiž neodmysliteľnou súčasťou tohto regiónu.
O úspešný zápis sa zaslúžil kolektív expertov z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, ministerstva kultúry a Považského múzea v Žiline. Zásluhu na tom má však aj etnológ Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrík, ktorý sa viac ako 15 rokov systematicky venuje výskumu drotárstva. Okrem iného vypracoval podklady za Kysucké múzeum pre spomínaný zápis do UNESCO.
Najskôr išlo o vandrovné zamestnanie
„Na Kysuciach patrili k drotárskym obciam Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Ochodnica, Nesluša, Rudina, Turzovka, Krásno nad Kysucou, Rudinská, Dunajov, Horný Vadičov, Makov, Olešná, Raková, Staškov, Stará Bystrica, Klokočov, Korňa, Podvysoká, Lodno, Snežnica, Horelica a mestá Čadca, Kysucké Nové Mesto,“ informuje etnológ.
Juraj Šerík plánuje vytvoriť obrovskú drôtenú zemeguľu Čítajte Ako vraví drotárstvo, ktoré sa vyvinulo z domácej výroby, prerástlo v priebehu 19. storočia do vandrovného zamestnania. Súčasne položilo základy podomového obchodu na Kysuciach. Postupom času časť drotárov zanechala vandrovný spôsob a usadila sa v mestách a dedinách. Vo svojich príbytkoch si zriadila vlastné provizórne dielne.
