Zdrojom textu je aj Monografia obce Zborov nad Bystricou.
ZBOROV NAD BYSTRICOU/ CABAJ - ČÁPOR PRI NITRE. „Keď som dal vypracovať stavebné plány, nemal som žiadnu istotu, že nám kostol v Zborove dovolia stavať. Bolo to rozhodnutie srdca, nie rozumu,“ priznal neskôr Mons. Ľudovít Baláži, ktorý navždy ostane významným duchovným otcom pre srdcia Kysučanov. Zaslúžil sa veľavýznamne o to, že zborovský ľud dostal svoj svätostánok, a to v časoch, ktoré rozmachu viery bohvieako nepriali.
Farárovi na motorke sa podaril husársky kúsok Čítajte Veľký sen
A kto si hoci i zo slov predkov pamätá časy, kedy bola obec Bystrickej doliny bez kostola, iste vie, že návrhy na slúženie svätej omše padali všelijaké: škola, čo bola bývala v nedeľu prázdna, podaktorí navrhli i krčmu. Veriaci sa dožadovali pomoci u čadčianskeho dekana, ten im sľúbil, že im vybaví mimoriadny autobus, ktorý bude voziť veriacich zo Zborova do kostola v Krásne nad Kysucou. Dekan považoval v tých časoch stavbu nového kostola za nemožnosť. Hovoríme o časoch roku 1966.
“Keď som dal vypracovať stavebné plány, nemal som žiadnu istotu, že nám kostol v Zborove dovolia stavať. Bolo to rozhodnutie srdca, nie rozumu.
„
Na konci Bystrickej doliny mala vzniknúť vodná nádrž, ktorá mala zadržiavať vodu pre obyvateľov Žiliny a okolia. Neďaleko nej malo vzniknúť Múzeum kysuckej dediny a v správcovi krásňanskej farnosti – Ľudovítovi Balážim opäť vzplanula nádej. Myslel si totiž, že zborovská kaplnka bude pre múzeum ako stvorená. Ak mali pamiatkari vziať kaplnku do skanzenu, mali veriacim podľa zákona povoliť stavbu nového svätostánku. Aj keď, žiaden taký zákon vraj neexistoval. To však nezlomilo vieru Zborovčanov, najmä ak o neexistencii tohto zákona nevedeli ani úradníci.
Kaplnka v Zborove nad Bystricou nestačila. Ľudia stávali okolo kaplnky, do ktorej sa zmestilo okolo 50 ľudí. Ostatní stávali na verejnej ceste. (zdroj: Archív)Kostol v tvare sovietskej hviezdy
Ťažké bolo aj nájsť človeka, ktorý by kostol naprojektoval. Projektanti s tým skúsenosť nemali. Stavali sa kultúrne domy či fabriky, stavby kostola sa bál aj architekt Ferdinand Milučký.
