Predčasom sa dozvedeli o jej pripravovanej modernizácii. Argumentujú číslom vyše 70 miliónov korún, ktoré by malo ísť na prestavbu. Čiastka však podľa ich názoru prevyšuje hodnotu súčasného diela. Podľa nich preto nejde o žiadnu rekonštrukciu, pretože v tom prípade by táto bola oveľa nižšia. Ide vraj len o účelné nájdenie diery v zákone, ako pod zámienkou ekológie, modernizácie, zatieniť skutočnú realitu.
Dopočuli sa vraj, že s investíciou na takéto účely inde nesúhlasili. Konkrétne, žiadne mestá či obce takúto, síce ekologickú, no spaľovňu, nechceli mať na svojom území. Táto by totiž po investovaní spomínanej čiastky už nemala slúžiť len "domácim". Domnievajú sa, že nepôjde iba o spaľovanie biologického odpadu z nemocnice, ale budú sem dovážať na likvidáciu aj iné druhy odpadov. Zástupcovia petičného výboru, ktorý v súčasnosti zastupuje Ján Golis z Mierovej ulice v Čadci, nám priniesli do redakcie podklady, ktoré sa týkajú účelu, funkcie, kapacity i technických parametrov novej spaľovne. V tých sa okrem iného spomína kapacita linky, prevádzková doba, no nielen to. V dokumente sa síce píše, že v pyrolýznom spaľovacom zariadení sa nesmú spaľovať odpady, ktoré pôsobením tepla samovoľne explodujú, vybuchujú, produkujú životu nebezpečné látky a medziprodukty, prípadne sú rádioaktívne, no ľudia žijúci v tejto lokalite sa pýtajú, čo ak "zlyhá ľudský faktor", ako sa to už neraz stalo. Aj v iných prípadoch sa podľa nich hovorilo o mimoriadne dokonalom monitoringu, pritom použijúc slogan susedov Čechov - "skutek utek".
"Nechceme tu lokálny Černobyľ," hovoria. "My tu žijeme. Nebudeme bývať v zamorenom ovzduší. Už aj tak sú Kysuce ovplyvnené emisiami a nezdravými vetrami, ktoré sem vanú z Ostravska a Poľska." Zľakli sa najmä komodít, ktoré by sa mali v Čadci spaľovať.
Z dokumentu, ktorý majú k dispozícii totiž vyplýva, že v spaľovni sa môžu spaľovať odpadové plasty, materiál nevhodný na spotrebu alebo spracovanie, usadeniny a kaly zo zeleného výluhu, mechanicky oddelené výmety z recyklácie papiera a lepenky, kaly zo spracovania kvapalného odpadu, odpady inak nešpecifikované, plasty, tuhé odpady obsahujúce nebezpečné látky, chlórované emulzie, rôzne druhy olejov a kalov, cytotoxické a cytostatické liečivá, zmesové komunálne odpady, chemikálie, liečivá, odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podliehajú osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy, vykurovacie oleje a motorová nafta, palivá, olejové filtre, brzdové kvapaliny, vodné koncentráty obsahujúce nebezpečné látky a množstvo ďalších odpadov. Pod protestnú petíciu proti modernizácii spaľovne sa podpísalo okolo 400 Čadčanov žijúcich v blízkosti nemocnice. Tí v nej okrem iného píšu: "Žiadame mesto Čadca, jeho zástupcov, ktorí boli volení občanmi tohto mesta, aby v budúcnosti nerozhodovali sami o veciach dotýkajúcich sa nás občanov a ich zdravia bez ich vedomia a predchádzajúcom prieskume verejnej mienky."
Z listu, ktorý nám "petičiari" predložili, vyplýva, že súčasná spaľovňa bola uvedená do prevádzky v roku 1995. V roku 1997 spaľovacie zariadenie dovybavili čistením spalín, tzv. Ekoblokom typu VS-3T. Jestvujúce zariadenie je v druhej polovici svojej životnosti, vyžaduje si zvýšené náklady na servis a údržbu a ak sa nezmodernizuje, nebude vyhovovať legislatíve platnej od l. januára t.r. Pre ilustráciu, celkové množstvo odpadov v NsP Čadca za rok 2003 činilo približne 200 ton.
"Keby sa vybudovala jedna veľká spaľovňa mimo mesta, ktorá by bola naozaj dôsledne monitorovaná, bolo by to iné. Táto však bude lokálna. Čo ak si ju niekto v budúcnosti odkúpi? Bude aj v tom prípade kontrola stopercentná?" kladú si otázku obyvatelia dotknutej lokality. Dodávajú, že keď sa so sťažnosťou obrátili na úrady, poradili im, aby si urobili takzvanú občiansku iniciatívu, a takto účinnejšie bojovali za svoju "vec". Vzápätí sa však dozvedeli, že keď chcú vystupovať ako iniciatíva, musia byť evidovaní najmenej rok. Keďže nielen chlieb je o dvoch kôrkach, ale týka sa to aj zložitých vecí, na ktoré má každá strana svoj vlastný názor, oslovili sme prednostu Mestského úradu v Čadci, zároveň poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, Ing. Jána Husára. Ten nám ku kauze "spaľovňa" povedal: "V prvom rade by som chcel povedať, že rozhodnutie o umiestnení alebo modernizácii spaľovne spadalo do kompetencie Žilinského samosprávneho kraja. Na svojom zasadnutí rozhodli o tom poslanci. Preto nie sú namieste reči o tom, že rozhodovalo mesto.
Všetci poslanci za náš región hlasovali za modernizáciu. Podľa informácií, ktoré sme v tom čase mali, táto prispeje k zlepšeniu životného prostredia v meste. Bolo by preto obrovskou škodou nevyužiť ponúkanú možnosť, pretože hodnota tohto daru sa pohybuje okolo 70 miliónov korún. A investície, ktoré sme priamo na tomto zastupiteľstve schvaľovali (vyvolané investície), ktoré si vyžiadajú určité stavebné úpravy, predstavujú zhruba 8 miliónov korún. A tie Žilinský samosprávny kraj aj poskytol. Pozerali sme tiež na parametre spaľovne. Kapacita sa nerozširuje, akurát sa zlepšujú parametre, aj tie, týkajúce sa životného prostredia. Takže výroky, že budeme viac znečisťovať životné prostredie, určite nie sú namieste. Bolo by škoda nevyužiť šancu, pretože poviem to otvorene, za túto investíciu lobovali viaceré regióny. Čadci sa podarilo presadiť túto alternatívu vďaka vedeniu nemocnice, tiež poslancom. Myslím si, že celú záležitosť treba posunúť do vecnej roviny, pretože všetky nekvalifikované vyjadrenia môžu veci len uškodiť. Toto je moje vysvetlenie ako poslanca Žilinského samosprávneho kraj. Za mesto môžem povedať, že petíciu a podnet občanov sme riešili ešte v októbri minulého roku, kedy sme pozvali aj zástupcov petičného výboru. Boli sme toho názoru,že sa tam veci dali na pravú mieru. Zdalo sa, že účastníci, aspoň väčšina z nich, odchádzala spokojná. Následne v decembri bolo vydané riadne stavebné povolenie, proti ktorému sa nikto neodvolal.
Stavba z týchto dôvodov teda nepodliehala posudzovaniu životného prostredia. Ako som už uviedol, nejde o rozširovanie kapacity, ale klasickú modernizáciu vnútroareálovej spaľovne. Od decembra minulého roku, teda od vydania staveného povolenia, sa v podstate už nič nedialo. Nevydávali sme žiadne rozhodnutia, pretože už ani neboli potrebné. O to viac som prekvapený, že sú teraz okolo toho nejaké šumy. Bol by som rád, keby sme sa stretli so zástupcami petičného výboru na úrovni mesta, zainteresovaných odborov, investora, aj VÚC, aby sme si tieto veci vyjasnili. Naozaj si myslím, že modernizácia spaľovne prispeje k zlepšeniu životného prostredia v meste. Čo je podstatné, bude spĺňať najprísnejšie kritéria Európskej únie."
Autor: I. Hažíková