Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

"Nechceme tu lokálny Černobyľ"

Za časovanú bombu považujú obyvatelia priľahlých ulíc pri čadčianskej nemocnici nemocničnú spaľovňu.


Predčasom sa dozvedeli o jej pripravovanej modernizácii. Argumentujú číslom vyše 70 miliónov korún, ktoré by malo ísť na prestavbu. Čiastka však podľa ich názoru prevyšuje hodnotu súčasného diela. Podľa nich preto nejde o žiadnu rekonštrukciu, pretože v tom prípade by táto bola oveľa nižšia. Ide vraj len o účelné nájdenie diery v zákone, ako pod zámienkou ekológie, modernizácie, zatieniť skutočnú realitu.

Dopočuli sa vraj, že s investíciou na takéto účely inde nesúhlasili. Konkrétne, žiadne mestá či obce takúto, síce ekologickú, no spaľovňu, nechceli mať na svojom území. Táto by totiž po investovaní spomínanej čiastky už nemala slúžiť len "domácim". Domnievajú sa, že nepôjde iba o spaľovanie biologického odpadu z nemocnice, ale budú sem dovážať na likvidáciu aj iné druhy odpadov. Zástupcovia petičného výboru, ktorý v súčasnosti zastupuje Ján Golis z Mierovej ulice v Čadci, nám priniesli do redakcie podklady, ktoré sa týkajú účelu, funkcie, kapacity i technických parametrov novej spaľovne. V tých sa okrem iného spomína kapacita linky, prevádzková doba, no nielen to. V dokumente sa síce píše, že v pyrolýznom spaľovacom zariadení sa nesmú spaľovať odpady, ktoré pôsobením tepla samovoľne explodujú, vybuchujú, produkujú životu nebezpečné látky a medziprodukty, prípadne sú rádioaktívne, no ľudia žijúci v tejto lokalite sa pýtajú, čo ak "zlyhá ľudský faktor", ako sa to už neraz stalo. Aj v iných prípadoch sa podľa nich hovorilo o mimoriadne dokonalom monitoringu, pritom použijúc slogan susedov Čechov - "skutek utek".

Skryť Vypnúť reklamu

"Nechceme tu lokálny Černobyľ," hovoria. "My tu žijeme. Nebudeme bývať v zamorenom ovzduší. Už aj tak sú Kysuce ovplyvnené emisiami a nezdravými vetrami, ktoré sem vanú z Ostravska a Poľska." Zľakli sa najmä komodít, ktoré by sa mali v Čadci spaľovať.
Z dokumentu, ktorý majú k dispozícii totiž vyplýva, že v spaľovni sa môžu spaľovať odpadové plasty, materiál nevhodný na spotrebu alebo spracovanie, usadeniny a kaly zo zeleného výluhu, mechanicky oddelené výmety z recyklácie papiera a lepenky, kaly zo spracovania kvapalného odpadu, odpady inak nešpecifikované, plasty, tuhé odpady obsahujúce nebezpečné látky, chlórované emulzie, rôzne druhy olejov a kalov, cytotoxické a cytostatické liečivá, zmesové komunálne odpady, chemikálie, liečivá, odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podliehajú osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy, vykurovacie oleje a motorová nafta, palivá, olejové filtre, brzdové kvapaliny, vodné koncentráty obsahujúce nebezpečné látky a množstvo ďalších odpadov. Pod protestnú petíciu proti modernizácii spaľovne sa podpísalo okolo 400 Čadčanov žijúcich v blízkosti nemocnice. Tí v nej okrem iného píšu: "Žiadame mesto Čadca, jeho zástupcov, ktorí boli volení občanmi tohto mesta, aby v budúcnosti nerozhodovali sami o veciach dotýkajúcich sa nás občanov a ich zdravia bez ich vedomia a predchádzajúcom prieskume verejnej mienky."

Skryť Vypnúť reklamu

Z listu, ktorý nám "petičiari" predložili, vyplýva, že súčasná spaľovňa bola uvedená do prevádzky v roku 1995. V roku 1997 spaľovacie zariadenie dovybavili čistením spalín, tzv. Ekoblokom typu VS-3T. Jestvujúce zariadenie je v druhej polovici svojej životnosti, vyžaduje si zvýšené náklady na servis a údržbu a ak sa nezmodernizuje, nebude vyhovovať legislatíve platnej od l. januára t.r. Pre ilustráciu, celkové množstvo odpadov v NsP Čadca za rok 2003 činilo približne 200 ton.
"Keby sa vybudovala jedna veľká spaľovňa mimo mesta, ktorá by bola naozaj dôsledne monitorovaná, bolo by to iné. Táto však bude lokálna. Čo ak si ju niekto v budúcnosti odkúpi? Bude aj v tom prípade kontrola stopercentná?" kladú si otázku obyvatelia dotknutej lokality. Dodávajú, že keď sa so sťažnosťou obrátili na úrady, poradili im, aby si urobili takzvanú občiansku iniciatívu, a takto účinnejšie bojovali za svoju "vec". Vzápätí sa však dozvedeli, že keď chcú vystupovať ako iniciatíva, musia byť evidovaní najmenej rok. Keďže nielen chlieb je o dvoch kôrkach, ale týka sa to aj zložitých vecí, na ktoré má každá strana svoj vlastný názor, oslovili sme prednostu Mestského úradu v Čadci, zároveň poslanca zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, Ing. Jána Husára. Ten nám ku kauze "spaľovňa" povedal: "V prvom rade by som chcel povedať, že rozhodnutie o umiestnení alebo modernizácii spaľovne spadalo do kompetencie Žilinského samosprávneho kraja. Na svojom zasadnutí rozhodli o tom poslanci. Preto nie sú namieste reči o tom, že rozhodovalo mesto.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetci poslanci za náš región hlasovali za modernizáciu. Podľa informácií, ktoré sme v tom čase mali, táto prispeje k zlepšeniu životného prostredia v meste. Bolo by preto obrovskou škodou nevyužiť ponúkanú možnosť, pretože hodnota tohto daru sa pohybuje okolo 70 miliónov korún. A investície, ktoré sme priamo na tomto zastupiteľstve schvaľovali (vyvolané investície), ktoré si vyžiadajú určité stavebné úpravy, predstavujú zhruba 8 miliónov korún. A tie Žilinský samosprávny kraj aj poskytol. Pozerali sme tiež na parametre spaľovne. Kapacita sa nerozširuje, akurát sa zlepšujú parametre, aj tie, týkajúce sa životného prostredia. Takže výroky, že budeme viac znečisťovať životné prostredie, určite nie sú namieste. Bolo by škoda nevyužiť šancu, pretože poviem to otvorene, za túto investíciu lobovali viaceré regióny. Čadci sa podarilo presadiť túto alternatívu vďaka vedeniu nemocnice, tiež poslancom. Myslím si, že celú záležitosť treba posunúť do vecnej roviny, pretože všetky nekvalifikované vyjadrenia môžu veci len uškodiť. Toto je moje vysvetlenie ako poslanca Žilinského samosprávneho kraj. Za mesto môžem povedať, že petíciu a podnet občanov sme riešili ešte v októbri minulého roku, kedy sme pozvali aj zástupcov petičného výboru. Boli sme toho názoru,že sa tam veci dali na pravú mieru. Zdalo sa, že účastníci, aspoň väčšina z nich, odchádzala spokojná. Následne v decembri bolo vydané riadne stavebné povolenie, proti ktorému sa nikto neodvolal.

Stavba z týchto dôvodov teda nepodliehala posudzovaniu životného prostredia. Ako som už uviedol, nejde o rozširovanie kapacity, ale klasickú modernizáciu vnútroareálovej spaľovne. Od decembra minulého roku, teda od vydania staveného povolenia, sa v podstate už nič nedialo. Nevydávali sme žiadne rozhodnutia, pretože už ani neboli potrebné. O to viac som prekvapený, že sú teraz okolo toho nejaké šumy. Bol by som rád, keby sme sa stretli so zástupcami petičného výboru na úrovni mesta, zainteresovaných odborov, investora, aj VÚC, aby sme si tieto veci vyjasnili. Naozaj si myslím, že modernizácia spaľovne prispeje k zlepšeniu životného prostredia v meste. Čo je podstatné, bude spĺňať najprísnejšie kritéria Európskej únie."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 609
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 897
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 635
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 292
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 440
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 396
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 295
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 315
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 492
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

VÝNIMOČNÍ

Do Slovana prestúpil za lopty, zarábal ako robotník

Kysučan je historicky najúspešnejším hráčom belasých.

Ladislav Pecko (vľavo) skóruje v drese Slovana Bratislava.
20 ROKOV MY

Ako Kysučan vybudoval pamätník Beňovskému na Madagaskare

Podarilo sa mu uskutočniť svoj sen. Všetko začalo ešte v detstve pri sledovaní seriálu Vivat Beňovský, v ktorom ako chlapec obdivoval úspechy slávneho cestovateľa.

Po Kysučanovi vyhlásili pátranie

Polícia hľadá 32-ročného Martina z Nesluše.

Muža z Nesluše hľadá polícia.

Štát obci Svrčinovec dlží peniaze, teraz by ich potrebovala

Starostka Svrčinovca hovorí, že v súvislosti s testovaním zostalo na pleciach obce zohnať nielen dobrovoľníkov, tiež dezinfekciu. Tú zabezpečovala aj keď sa na hraniciach pripravovala miestnosť pre repatriantov. Štát jej peniaze za tieto práce doposiaľ neuhradil.

Testovanie prebehne aj v budove Telovýchovnej jednoty Beskyd.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Už ste čítali?