Do povedomia verejnosti ste sa dostali aktivitami v petičnom výbore za dostavbu diaľnice D3 na Kysuciach. Odhliadnuc od financií, čo by mohlo v súčasnosti najviac pomôcť, aby sa toho Kysučania konečne dočkali?
S petičnými aktivitami sme začali už v roku 2016, po zistení odsunu termínu výstavby diaľnice D3 cez Kysuce. Tento odsun bol viac ako trojročný, na čo sme reagovali petíciou, ktorá získala na celých Kysuciach viac ako 25 000 podpisov. Podarilo sa nám posunúť termíny výstavby diaľnice D3 na priaznivejšie dátumy. Bohužiaľ postupom času sme boli svedkami toho, ako ministerstvo dopravy, Národná diaľničná spoločnosť, ale aj vláda Slovenskej republiky nedodržuje svoje vyhlásenia.
Preto sme pristúpili k nátlakovým akciám formou protestných blokád na ceste 1/11 cez Kysuce. Doteraz sme zorganizovali tri blokády, výsledkom čoho boli vzájomné rokovania na pôde ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti a tiež rokovania so zástupcami všetkých vládnych strán. Kysučanom bol daný prísľub, že diaľnica D3 bude zaradená ako priorita do vládneho programu. Stalo sa to však len formálne, pretože vidíme, že na projektoch diaľnice D3 sa pracuje vo výrazne pomalšom tempe, ako v iných regiónoch Slovenska, kde sa diaľnice stavajú aj na miestach, kde to nie je tak urgentné.

Poslednú protestnú akciu sme mali v októbri pred ambasádami Poľska a Česka, pretože to sú krajiny, s ktorými máme uzavreté medzivládne dohody o tom, že diaľnica D3 už dávno mala stáť. Tiež sme protestovali pred ambasádami Nemeckej spolkovej republiky a Kórejskej republiky, pretože firmy týchto krajín patria k najväčším zamestnávateľom v našom regióne. Medzi KIA Motors, Schaeffler-om a našou vládou existujú dohody, ktoré hovoria o tom, že diaľnica už mala stáť a mala prepájať cez Kysuce dve veľké priemyselné centrá: Ostravu a žilinský región.
Navštívili sme pôdu Európskej komisie v Bratislave a následne sme vycestovali do Bruselu na oddelenia Európskej komisie, ktoré majú na starosti dopravu na takých dôležitých tranzitoch ako sú Kysuce. Zostal som zhrozený, pretože sme zistili, že v Bruseli na pôde Európskej komisie nemajú reálne dáta o tom, ako vyzerá nehodovosť na našej ceste, ako vyzerá intenzita dopravy a tak sa Európska komisia nemohla objektívne rozhodnúť, kam budú v rámci Slovenska smerovať eurofondy vyčlenené na výstavbu ciest.
Podľa môjho názoru šancou, ako sa Kysučania dočkajú diaľnice v dohľadnom čase, je zafixovanie budúcich eurofondov pre roky 2021 až 2027 práve na výstavbu diaľnice D3. Je to jediná nerozostavaná diaľnica v rámci medzinárodných koridorov na Slovensku. Sme radi, že Európska komisia víta túto aktivitu zafixovania prostriedkov na Kysuce. Zástupcovia Európskej komisie nás utvrdili v tom, že naše snaženie podporia.
Keď ste navštívili veľvyslanectvá v Bratislave a tiež Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, zástupcovia EK potvrdili, že ste prišli rokovať práve v období, kedy sa začínali dohady k programovému obdobiu. Kedy budete vedieť verdikt, či v programovom období 2021 – 2027 naozaj príde finančná pomoc v podobe eurofondov na dostavbu diaľnice D3?
Prípravné rokovania k budúcim eurofondom prebiehajú práve v týchto mesiacoch a výsledok budeme vedieť v nasledujúcom polroku, kedy sa vytvorí sumárny plán čerpania eurofondov na rozvoj infraštruktúry. Preto je dôležité, aby sa po voľbách v uvodzovkách nezaspalo a aby tomu rezort venoval maximálnu pozornosť.

V našich aktivitách petičného výboru pokračujeme, sme v pohotovosti. A keďže si uvedomujeme, že výstavba diaľnice odteraz bude trvať minimálne štyri až päť rokov, vieme, že nápor dopravy bude tak veľký, že musíme spraviť aj dočasné opatrenia. Jedným z takýchto opatrení by mohlo byť mimoúrovňové riešenie križovatky v Radoli, ktoré sme predrokovali s Národnou diaľničnou spoločnosťou a predstavili na tlačovej besede v utorok 28. januára.
Keďže NDS s riešením súhlasila, pokračovali sme v príprave štúdie. Vďaka tomuto riešeniu sa výrazne uvoľní prejazdnosť Kysucami do doby, kým bude diaľnica stáť. Riešenie má výrazne redukovať zápchy a môže pomôcť zamestnávateľom na Kysuciach, ale najmä bežným ľuďom, ktorí dochádzajú do škôl, zamestnaní.

Pomôcť v Kysuckom Novom Meste mal aj diaľničný privádzač. Ten je však hudbou budúcnosti. Sú však aj problémy, ktoré by sa dali vyriešiť promptne. Ide napríklad o toľko spomínanú križovatku s kruhovým objazdom na ceste I/11 v Radoli. Semafory mali fungovať ako inteligentné, už dlhý čas však fungujú len v klasickom režime.
To je pravda. Úplne okamžitým riešením križovatky v Radoli by malo byť sfunkčnenie inteligentnej prevádzky. Od krajského dopravného inšpektorátu máme informácie, že táto križovatka je niekoľko mesiacov nefunkčná, čo pokladáme za obrovské zlyhanie Slovenskej správy ciest a jej manažmentu, pretože oprava takejto križovatky stojí odhadom 25 000 Eur. Vo svetle súčasných zistení vyplývajúcich z tendra na diaľničné mýto, kedy štát prišiel o stovky miliónov Eur, sa nám zdá suma 25 000 Eur na opravu križovatky a pomoc Kysuciam smiešna. Preto budeme apelovať na inštitúcie, aby v čo najkratšom čase opäť sfunkčnili túto križovatku.

Privádzač je naozaj hudbou budúcnosti, no povedzme, že blízkej budúcnosti, je to riešenie, ktoré by mohlo byť v prevádzke do troch a pol roka. Vieme však, že obchvat Čadce sa otvára už o rok, preto potrebujeme navrhnúť riešenie, ktoré zlepší prejazdnosť radoľskou križovatkou, preto sa usilujeme o mimoúrovňovú križovatku v tomto úseku.
S riešením mimoúrovňovej križovatky museli prísť aktivisti? Prečo nie odborníci na dopravu?
O takomto dočasnom riešení sa rozprávalo dlho, no ministerstvo presadzovalo, že riešením dopravnej situácie na Kysuciach je diaľnica. Dnes vidíme, že termín dostavby sa tak natiahol, že je potrebné robiť dočasné krízové riešenia. S riešením sme prišli my ako aktivisti, pretože s ním neprichádzajú kompetentní, ktorí by to mali riešiť.
O takýchto riešeniach ste rokovali ako člen petičného výboru za výstavbu diaľnice D3 na Kysuciach alebo ako predseda komisie dopravy za ŽSK?
Rokoval som aj ako člen výboru, aj ako predseda komisie, pretože problém na Kysuciach sa týka ja Žiliny. Napríklad križovatka v Brodne prejde veľmi komplikovanou prestavbou a dá sa očakávať, že kolóny budú z Brodna zasahovať až do centra mesta Žilina a môžu obmedzovať život v krajskom meste.
Boli ste rokovať na poľskej ambasáde, viete, aká je situácia za hranicou? Musia napríklad aj tam vznikať združenia za dostavbu diaľnice aby sa stavby realizovali načas?
V Poľsku to, našťastie pre Poľsko, funguje inak. Poľsko prijalo ústavný zákon o tom, ako bude vyzerať ich diaľničná sieť bez ohľadu na to, akí politici budú sedieť vo vláde. Vďaka tomu sa stavia diaľnica podľa plánu, aby sa plnili medzinárodné dohody. Je naplánovaná úplne nová diaľnica z Katovíc na Slovensko, ktorá sa bude napájať v Bielsko-Bialej už na fungujúcu diaľnicu, ktorá prepojí celé priemyselné Poľsko s Kysucami a kvôli tomuto sa očakáva nárast dopravy do roku 2030 až na dvojnásobok súčasného stavu, čo znamená 60 000 vozidiel za 24 hodín.
Tento stav na ministerstve opomínali, preto sme museli prísť my ako aktivisti a upozorňovať na tento problém v predstihu. Ak by sa doprava zahustila o dvojnásobok, náš región by absolútne skolaboval, stratil by konkurencieschopnosť a nebol by atraktívny pre zamestnávateľov a mohla by to byť pohroma ekonomicko-sociálneho charakteru, nie len hospodárskeho.

Niektorí vás poznajú nielen ako aktivistu, ale aj ako cestovateľa na starej Lade naprieč exotickými krajinami. Zrodil sa boj za lepšie domáce cesty niekde v Lade za hranicami?
Sčasti áno. Precestoval som krajiny na starom aute a videl som miesta, kde neexistujú ani asfaltové cesty. Veľmi preľudnená je India, ktorá nezachytila trend výstavby ciest a dnes sa stáva, že v Indii sú niekoľko hodinové, až niekoľkodňové zápchy. Nikdy by som nechcel, aby niektoré regióny na Slovensku dospeli do takého štádia. Videl som, ako zle môžu vyzerať cesty. No zároveň som v pomerne zaostalých krajinách videl, aj ako dobre môžu vyzerať. U nás sa veľa ľudí vyhovára, že v náročnom teréne sa nedá stavať. No videl som v Pakistane či Číne cesty, ktoré boli vedené omnoho náročnejším terénom: obrovské visuté mosty, veľmi dlhé tunely. Nevidím preto dôvod, aby sme sa na Slovensku nevedeli popasovať s niektorými výzvami.

Je okrem „ciest“ a cestovania ešte niečo, čomu sa venujete?
Okrem toho, že rád cestujem na starom aute, som aj vysokohorským nosičom v Tatrách. Je to spôsob, ako si fyzicky čistím hlavu. Hovorí sa, že politik musí mať aj fyzickú kondíciu, aby zvládol ten nápor, nosením nákladu na vysokohorské chaty ventilujem pracovné povinnosti. Okrem toho, že je to drina, pomôžem vysokohorskej chate, prinesiem im nejaké zásoby potravín, ktoré si tam potom kupujú bežní turisti. Bežný náklad, ktorý nosievam na Téryho chatu (2025 m.n.m – pozn. autora) je okolo osemdesiat kíl. Cesta trvá niekedy dve a pol hodiny, keď mám zlý deň, tak aj štyri až päť hodín (úsmev).