V Čadci rečnil publicista Šimečka, aj študent Vancel, prečítajte si príhovory

Na spomienke za novinára Jána Kuciaka pred kultúrnym domom zazneli slová osobností spoločenského života, aj obyvateľov Čadce.

(Zdroj: r)

ČADCA. V piatok 21. februára uplynuli dva roky od dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Spoločnosť na celom Slovensku si symbolickými zhromaždeniami pripomenula tento deň.

Súvisiaci článok Spomienka na Kuciaka: Ak zomrú obyčajní ľudia, tí ostatní by mali prevziať zodpovednosť Čítajte 

Aj v Čadci sa konalo pietne zhromaždenie, na ktoré organizátori pozvali viaceré rešpektované osobnosti spoločenského života. Prišiel publicista Martin M. Šimečka, zakladateľka ocenenia Biela vrana za občiansky odvážny čin Zuzana Wienk, advokátka Eva Kováčechová, stand-up komička Simona Salátová.

SkryťVypnúť reklamu

Rečnila aj aktivistka Zuzana Szaboová, členka platformy Nie v našom meste a vedúca projektu Školy za demokraciu, vystúpili aj Čadčania organizátor zhromaždenia Radoslav Paulech a študent Pavol Vancel. Prečítajte si niektoré príhovory, ktoré na Matičnom námestí v Čadci zazneli.

Publicista Martin M. Šimečka

Milá Martina a milý Ján,

už je to dva roky a nám pozostalým chýbate stále viac. Myslíme na vás každý deň a kladieme si otázku, čo by ste povedali na to, čo sa v tejto krajine od vašej smrti udialo. Boli by ste tiež takí vydesení ako my z krutosti a zloby, ktorá sa ňou ženie ako víchrica? Alebo by ste sa, naopak, tešili z toho, koľko ľudí sa odrazu prihlásilo k predstave, že chcú žiť tak slušne, ako ste žili vy?

Vaša smrť prebudila v mnohých ľuďoch už takmer zabudnutú túžbu po spravodlivosti. Našli sa policajti, prokurátori a sudcovia, ktorí sa nenechali skorumpovať a robia všetko pre to, aby boli vaši vrahovia potrestaní. Novinári sa nenechali zastrašiť a najmä mladí ľudia chodia už celé dva roky na námestia mnohých miest protestovať proti mafii, ktorá ovládla náš štát.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili Čítajte 

Ale vaša smrť prebudila aj zlých duchov tejto krajiny. Ničia vašu pamiatku a vyzývajú k ďalšiemu násiliu. Posmievajú sa slabým a slušným, pochodujú ulicami miest a hlásia sa k fašistom, ktorí pred 80 rokmi tiež takto pochodovali a posielali potom ľudí na smrť do Osvienčimu. A s týmito fašistami sa dnes priatelí súčasná vláda, hľadá u nich podporu v parlamente a vládni politici hovoria jazykom, ktorý je od toho fašistického na nerozoznanie.

Milá Martina a milý Ján, našu vlasť okupujú zločinci, ktorí vydrancovali jej prírodu, ukradli jej bohatstvo, povýšili lož nad pravdu, nakazili ľudí nenávisťou proti menšinám a ešte sa tvária ako obrancovia tradičných hodnôt.

Keby ste vedeli, čo všetko vyšlo najavo, hoci malo byť navždy utajené, boli by ste šokovaní rovnako ako my. Zloduch menom Marian Kočner a podľa všetkého tiež muž, ktorý si objednal vašu vraždu, mal vo svojom mobile chobotnicu, ktorej chápadlá sa teraz vynorili z hlbín. My sme vďaka tomu uvideli, aká skazená je celá politická trieda na čele s Robertom Ficom a Andrejom Dankom. Nazreli sme do diabolského sveta hriechu, ktorý sme nikdy nemali vidieť.

SkryťVypnúť reklamu

Ale ako hovorí staré príslovie, svetlo prichádza vtedy, keď je najväčšia tma. Keby ste vedeli, koľko najmä mladých ľudí sa rozhodlo proti tejto mafii bojovať a nezľaknúť sa surovosti, ktorá sa šíri z úradu vlády aj od fašistov, mali by ste radosť.

Milá Martina a milý Ján, nie je v našich silách vrátiť vám životy, ktoré vám táto mafia zničila, ale môžeme urobiť všetko pre to, aby vaša smrť dala zmysel aspoň našim životom. Váš návod je jednoduchý: stačí sa správať slušne a nedovoliť zlu, aby zvíťazilo. Napríklad tým, že pôjdeme o týždeň voliť a potom budeme každý ďalší deň žiť tak, aby ste mohli byť na nás hrdí. Ak sa nám to podarí, tak vaša smrť dala tejto krajine nový život a za to vám budeme naveky vďační. Držte nám palce.

Zuzana Wienk

Dnes sme tu najmä preto, aby sme vzdali úctu životom Jána a Martiny. Úctu ich pamiatke. Prišli sme, aby sme zdieľali smútok a stratu s ich najbližšími.

Pamätáte sa ešte na prvé pietne zhromaždenia? Pamätáte, čo ste vtedy cítili? Pamätáte si na tú obrovskú spolupatričnosť po celej krajine? Na to, aké osobné a dôverné boli tie pocity? Dnes sa symbolicky vraciame práve do tohto ľudského okamihu.

Ján a Martina však neboli zavraždení náhodou. Neboli zavraždení ani ako Ján a Martina. Boli zavraždení preto, lebo sa Ján ako novinár dostal príliš blízko k odhaleniu obrieho organizovaného zla. Zla, ktoré na pozadí nenápadne ovládlo a otupilo štát a postavilo svoju moc nad zákon.

Navonok vyzeralo Slovensko ako prosperujúca krajina, kde vládne sloboda a inštitúcie, ktoré chránia ľudí aj zákon. Ako krajina, ktorá patrí do vyspelého sveta. Na pozadí však metastázovala zhubná rakovina. Jej prejavy boli viditeľné dlho predtým, ale nikdy v takej hrôze a nahote. Nikdy predtým si nedovolili siahnuť priamo na ľudský život.

Je pochopiteľné, že vražda Jána a Martiny sa preto stala politickým symbolom. Tragédiou, ktorá prerástla tragédiu jednej rodiny a stala sa tragédiou jednej celej krajiny. Ich vražda bola totiž politická. Ich vražda sa stala pre slepotu verejných inštitúcií, kvôli skazenosti a skorumpovanosti politikov. Kvôli svetu, ktorý dovolil získať niektorým pocit absolútnej moci a beztrestnosti.

Súvisiaci článok Žilinčania spomínali na Mariánskom námestí na zavraždených Jána a Martinu Čítajte 

Vražda Jána a Martiny nami otriasla tak, že mohla priniesť zásadnú zmenu. Mohla priniesť koniec a možno aj väzenie mnohým mocným. Bolo preto nutné nás rozdeliť, spochybniť, vyvolať nedôveru voči tým skupinám, ktoré odhaľovali a popisovali praktiky mafie a jej prerastenie na najvyššie štátne poschodia. Najmä voči novinárom a mimovládnym organizáciám.

Vražda Jána a Martiny sa stala v spoločnosti, v ktorej si už dlhé roky ľudia nedôverovali. Kde ľudia už dlhé roky nedôverujú čestnosti a úprimnosti politikov. S postupom času akoby sa stávala symbolom, ktorý je menej a menej o dvoch mladých ľuďoch, ich životoch, ich blízkych. Akoby sa stávala niečím neosobným.

Prosím, nedovoľme, aby sa stala pokriveným príbehom. Strážme jeho odkaz a čistotu. Životy Jánovi a Martine už nevrátime. Urobme však všetko preto, aby blízki Jána a Martiny zažili spravodlivosť. Aby videli, že spoločne zmeníme túto krajinu na takú, kde budú pravidlá platiť pre všetkých rovnako. Ako navonok, tak na pozadí. Kde nikto neprerastie zákon, štát a jeho inštitúcie. Kde ponesú tunelári verejných zdrojov, oligarchovia a mafiáni zodpovednosť za svoje činy. Kde sa prokurátori, policajti a sudcovia postavia rázne proti tým kolegom, ktorí zneužívajú moc.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O týždeň nás čakajú voľby. Dôvera ľudí je krehká a neradno s ňou hazardovať. Želám si, aby sme prehliadli faloš, klamstvo a zlé úmysly. Mnohí politici budú navyše vo funkciách po prvý raz. Bez ohľadu na ich úspechy v inom profesnom živote budú konfrontovaní so situáciami, ktoré predtým nezažili. Budú robiť ťažké rozhodnutia. Budú vo funkciách, ktoré ich ďaleko prerastajú. Budú vládnuť rozdelenej krajine, kde si ľudia neveria.

Želám si, aby sme boli spoločnosťou, ktorá bude biť na poplach oveľa skôr. Ktorá bude rovnako prísna na konkurenciu ako na vlastných favoritov. Aj pri pochybeniach zdanlivo menších.

Vražda Jána a Martiny nám totiž ukázala, že naša slepota necháva rakovine voľný priechod a môže viesť k prekročeniu hraníc, o akých sa nám nikdy nesnívalo.

Nezabúdajme na odkaz Jána a Martiny. Nezabúdajme na to, že o našu krajinu, jej inštitúcie a zákony sa musíme starať stále.

Eva Kováčechová

Na začiatku boli dvaja ľudia
Ján Kuciak a Martina Kušnírová.
Odvtedy je všetko už len deň PO.
Náš svet sa zmenil.

Čo sme sa za tie dva roky dozvedeli o sebe, o našej spoločnosti?
Na prvú – sú to pomerne hnusné veci. Odkedy sa trošku viac pohybujem v prostredí justície, nemám priveľké ilúzie o ľuďoch, ktorí chránia a vykonávajú spravodlivosť na Slovensku. Nie sú to len najlepší z najlepších, našľachetnejší zo šľachetných, sú obrazom našej spoločnosti, sudcovia a prokurátori sú ako my.

Nemali by byť priemerom spoločnosti, ale sú. Gaussova krivka nepustí.
Avšak napriek tomu, to, čo sme sa za dva roky dozvedeli, prekonalo moje dovtedajšie poznanie.

Dozvedeli sme sa, ako jeden podnikateľ ovládal príliš veľa sudcov, ako si na všetkých úrovniach vybavoval rozhodnutia vo svojich veciach. Dozvedeli sme sa o zabíjačkách, o jachtách, o hnusných vulgárnych konverzáciách medzi sudcami a závadovým podnikateľom. Dozvedeli sme sa, ako sudcovia klamali a zavádzali. Ako sudcovia vystupovali zo svojej role a prechádzali medzi súdnictvom a mafiou.

Ako rozhodne neboli nestrannými a nezávislými, hoci to je ich základná povinnosť a ak by porušili všetko ostatné, tomuto príkazu sa nesmú spreneveriť.
Dozvedeli sme sa tiež o prepojení podnikateľa s prokurátormi, ako ovládal kedysi hlavu prokurátorov, ktorého až trápnym spôsobom pokoroval a zosmiešňoval.

Ale videli sme aj advokátov, ktorí nie sú len právnymi zástupcami klientov, ale vybavovačmi, ktorí zákonyneberú ako hranice možného, ale ako výzvu na prekročenie.

Dozvedeli sme sa o hnusnom svete jedného podliaka a bolo to oveľa väčšie, obludnejšie, než sme tušili. Ak sme si dovtedy nevedeli dostatočne vizualizovať aroganciu moci, teraz sme ju dostali veľmi plasticky. Je to hnus.

Videli sme tiež, ako pomaly sa rozhýbavala Súdna rada, keď sa od nej čakala skôr razancia a jednoznačné postoje. O čosi lepšie zareagovali prokurátori prostredníctvom svojej Rady prokurátorov. Stále sme však čakali viac – čakali sme vzburu od všetkých slušných sudcov a prokurátorov proti parazitom v ich radoch.
Hnevám sa, všetci sme nahnevaní, ako to mohlo zájsť tak ďaleko, ako sme po 30-tich rokoch stále na začiatku, ako nefungujú základné princípy, základné bariéry pred zneužívaním moci, pred zneužívaním nás všetkých.

A zároveň viem, že neexistujú rýchle riešenia. Krátko po Nežnej revolúcii som verila, že stačí, keď sa poobzeráme okolo seba v Európe, identifikujeme procesy, systémy, inštitúcie, ktoré fungujú, tie si poskladáme a aplikujeme u nás doma a o pár rokov budeme vyspelou demokratickou krajinou. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že históriu nie je možné obehnúť, že nemôžeme preskočiť vývojový stupeň, lebo systém a inštitúcie nie sú len o pravidlách a princípoch, ale sú predovšetkým o ľuďoch.

MY, ĽUDIA sme nositeľmi princípov a hodnôt, my sme tvárou demokracie, my vytvárame právny štát. Hnevám sa, že justíciu u nás pošpinila spodina spoločnosti, nehodní ľudia bez hanby a slušnosti. To však neznamená, že náš justičný systém treba búrať. Naopak – treba ho BUDOVAŤ. Viem totiž, že rýchle
riešenia neexistujú. A tiež to, že tí, čo ich sľubujú, klamú a zavádzajú nás.

V mojej obľúbenej fantasy knihe dobrý čarodejník Gandalf hovorí: Saruman (ako predstaviteľ zla) sa domnieva, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ale ja som prišiel na niečo iné: Temnotu zastavia len drobné, všedné činy bežných ľudí, obyčajné prejavy dobroty a lásky.
Vidím to podobne.

My, ľudia musíme budovať právny štát, my musíme žiadať, aby do justičných funkcií išli najlepší z najlepších, my sa musíme zaujímať o svet spravodlivosti a my musíme chcieť, aby spravodlivosť bola len jedna. O pár mesiacov nás čaká voľba generálneho prokurátora, najneskôr o rok aj voľba špeciálneho prokurátora.
Stále ešte nebol zvolený predseda najvyššieho súdu. Zaujímajme sa o to, čo sa deje, my, verejnosť, sme pôvodcom moci, my máme právo kontrolovať, ako inštitúcie túto moc vykonávajú.

Ale tiež – začnime od seba. Ak chceme, aby súdy rozhodovali spravodlivo, buďme aj my spravodliví. Ak nechceme, aby justičné orgány poskytovali niektorým vyvoleným výhody, nechcime ich ani my. Buďme vnímaví k svojmu okoliu, bezprostrednému aj vzdialenému. Pred dvoma rokmi zomreli Ján a Martina. A mne je veľmi ľúto, že sme tejto smrti nedokázali zabrániť. Že sme neboli dosť dôslední pri kontrole justičných orgánov a pri žiadaní vyvodzovania zodpovednosti.

Veľmi ma to mrzí.

Pavol Vancel

Volám sa Palo som ešte študent na vysokej škole a rodený Čadčan.

Keď som sa práve pred dvoma rokmi dozvedel o tejto smutnej udalosti bol som v mojej malej izbe v Dánsku kde som v tom čase študoval a najprv som bol zmätený a do určitého momentu neveril že sa to stalo. Potom ako sa to potvrdilo som prežíval absolútny smútok, strach a keďže od začiatku vychádzali na povrch indície o tom motívom bola práca Jána Kuciaka tak som zažíval aj obrovské sklamanie z našej spoločnosti, ktorá sa dostala až do takého bodu.

Bodu v ktorom sa stalo realitou, že zavraždia novinára kvôli jeho poctivej práci, vďaka ktorej sme sa dozvedali o podvodoch a machináciách s verejnými financiami a prepojeniam politickej reprezentácie na pochybných ľudí s ešte pochybnejšími úmyslami.

Pár dní na to som však nastal zvrat a začal som pociťovať obrovskú hrdosť na zobudenú občiansku spoločnosť doma a iniciatívy, ktoré vznikali po celom svete. Vedel som, že odkaz Jána Kuciaka ľudia pochopili a začali konať a skončili s prizeraním sa na pomalý rozklad spoločnosti, ktorý tu dovtedy prebiehal. Je mi však stále a navždy bude ľúto, že sa to stalo až po takej hroznej udalosti.

Práve Janov odkaz je niečo, o čom by som chcel rozprávať. Pre mňa je to jasné: Každý by mal byť odvážny, bez strachu poukazovať na neprávosti a aktívne pracovať na zlepšeniach. Nemusíme hneď robiť niečo veľkolepé. Stačí ak sa zamyslíme nad svojím každodenným správaním a budeme sa snažiť byť spravodlivejší, dožadovať sa svojich práv a skončíme s ľahostajnosťou, ktorá zabíja občiansku spoločnosť. Keď nenecháme spoločnosť dospieť do už spomínaného smutného bodu. Keď si skutočne uvedomíme a hlboko precitneme, že nikto iný, ale my tvoríme prostredie okolo seba a práve my sme tí, na ktorých sme čakali.

Z pozície študenta a mladého človeka, ktorý by si prial aby sa Slovensko raz stalo krajinou, ktorá nie len dobehne európske štáty, ale bude aj vzorom a trendseterom vo svete.

Napríklad práve vo vzdelávaní, ktoré je pilierom a barometrom zdravia celej spoločnosti. Namiesto priemerných univerzít také, ktoré budú na svetovej úrovni a mladí ľudia ako ja nebudú nútení utekať za vzdelaním európskeho štandardu do zahraničia. Budú môcť ostať, tráviť viac času s rodinou a rozvíjať spoločnosť práve tu doma.

Tiež ak budem mať deti chcem, aby mali kvalitných učiteľov, ktorých bude úprimne zaujímať rozvoj potenciálu detí a mladých ľudí, že ich budú viesť ku kritickému mysleniu a nie šikanovať za názor, zdravý občiansky prístup ku životu, alebo túžbu po poznaní mimo učebníc, ako sa to často stávalo mne počas základnej a strednej školy a dnes som tým, kým som viac napriek, ako vďaka systému.

Alebo v spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Skúsme si predstaviť, že zídem z pódia a zájdem si ukradnúť jablko tu vedľa do obchodu. Asi by som nedopadol dobre. Ale toto isté by urobil minister a obchodník by zo strachu povedal, že to je v poriadku a keby sa to aj nakoniec dostalo na súd, rozsudok by znel tak familiárne: Skutok sa nestal! Aj napriek tomu že ho usvedčuje video .

O takýchto podvodoch a nespravodlivostiach stále počúvame denne ale v stámiliónových číslach, o ktorých aj Ján Kuciak často písal. Bohužiaľ, vražda Jána a Martiny spustila vlnu, ktorá odkryla viac špiny ako ktokoľvek očakával. Je na nás ako sa k tomu postavíme. Či už vytvoríme nejakú iniciatívu, alebo prispejeme k tlaku spoločnosti na politikov, všetko sa počíta. Máme možnosti a treba ich využívať.

Za tie dva roky sa udialo aj pár pozitívnych udalostí. Ukončenie vyšetrovania a začiatok súdneho procesu s obvinenými aspoň trochu zmiernil smútok a je aj malou náplasťou na ranu nedôvery v políciu a súdy.
Mám pocit, že ľudia sú viac ostražitejší voči verejným veciam a pomaly sa buduje kritická masa občanov, ktorí chcú meniť Slovensko k lepšiemu.

Dnes tu stojíme a spomíname na dvoch úžasných mladých ľudí, ktorí dávali nádej našej spoločnosti a snažili sa žiť poctivý a slušný život. Skúsme nájsť v nich inšpiráciu a pokračujme v ich snažení naďalej. Najbližšie to budeme mať všetci možnosť ukázať už na konci tohto mesiaca pri voľbách. Bez ohľadu na to, koho idete voliť je dôležité, aby sme všetci využili toto právo.

Urobme možno aj krok ďalej a rozhodnime sa pre dobro a slušnosť a vytlačme zlo a korupciu na okraj spoločnosti, kde patria. Všetko toto ako aj zvyšok našej snahy šíriť odkaz Jána a Martiny je len o našom rozhodnutí.

Radoslav Paulech

Po dlhšom čase sa znova stretávame na tom istom mieste, aby sme si pripomenuli udalosť, ktorá ktorá významným spôsobom ovplyvnila spoločenskú a politickú históriu našej krajiny. Oproti výročiu Nežnej revolúcie, pri ktorom sme sa mohli odvolať na nádej a odhodlanie všetkých, ktorí nám na mrznúcich námestiach okresných miest vybojovali slobodu, musí mať naše dnešné zhromaždenie nevyhnutne vážnejší a viac pietny charakter.

V týchto dňoch si totiž pripomíname druhé výročie vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Práve tej vraždy, o ktorej je čoraz jasnejšie, že prebehla práve v súvislosti s Jánovou investigatívnou prácou, a ktorá tak predstavovala v našich podmienkach bezprecedentný útok na ľudské a občianske práva.

Ponúka sa paralela k vražde Róberta Remiáša v roku 1996; tá sa však stala v kontexte tvrdého mečiarizmu a nie v členskej krajine Európskej únie, ktorá sa navyše ešte donedávna pýšila rozhodnosťou, s akou za sebou nechala násilné praktiky deväťdesiatych rokov. O to bolestivejšie je dnešné výročie, ktoré nám aj po dvoch rokoch znova otvára oči nad jedným z najvážnejších morálnych a právnych zlyhaní našej demokracie.

Pritom na Slovensku nie sme sami, kto si pripomína toto smutné výročie. Na pôde Európskeho parlamentu od utorka stojí pamätník trom ľuďom, ktorí sa pred dvomi rokmi stali martýrmi za slobodu prejavu a tlače. Ján a Martina sú dvomi z nich; tretím je Daphne Caruana Galizia, maltézska novinárka, ktorá v roku 2017 zaplatila životom za poukazovanie na korupčné kauzy v jej krajine. Pamätník má svoje meno; Immortal Truth – Nesmrteľná pravda.

V kontexte uplynulého desaťročia v sebe tento názov nesie varovanie, ktoré si Ján, Martina, a Daphne ako vzdelaní ľudia dobre uvedomovali. Predstavitelia spoločenských vied už niekoľko rokov upozorňujú na staronový fenomén v politickej a mediálnej komunikácii: post-truth politics, teda politika nezávislá na pravde. Ide o jav súvisiaci do veľkej miery s rozšírením internetovej komunikácie a sociálnych sietí, ktorý charakterizuje dôraz na emočné apely; fakty síce neprestávajú existovať, ale sú cielene odtláčané na vedľajšiu koľaj popri zaručene účinnej emocionálnej odozve.

Predpokladám, že nikto medzi nami nezabudol na strašenie utečeneckou krízou a inváziou imigrantov, ktorá skončila tak, že sme za ostatných 5 rokov udelili azyl 200 ľuďom. Nehovoriac už o parlamentnej strane, ktorá si do úst berie národ, kresťanstvo a sociálne cítenie, zatiaľ čo doma opatrujú gardistické uniformy.
Za slušné Slovensko je iniciatívou bežných občanov, ktorí boli pred dvomi rokmi oprávnene zdesení zdanlivým návratom deväťdesiatych rokov v podobe mafiánskej vraždy novinára a jeho snúbenice.

Pri pohľade na pamätník nesmrteľnej pravdy, či na vencami obvešaný domček vo Veľkej Mači sa žiada dodať: sme iniciatíva ľudí, ktorí sú rovnako ako Ján Kuciak, pripravení bojovať za pravdu. Slušnosť v našmom názve neznamená, že sme ako ľudia dokonalí; neznamená, že sme sa v živote nikdy nezachovali nesprávne, neurobili chyby, alebo sme sa nemýlili.

Znamená však, že v súlade so slovami Karla Kryla cítime voči politikom zdravú skepsu, disponujeme mediálnou gramotnosťou a dokážeme samostatne vyhodnocovať hodnovernosť informácií. Že nie sme ochotní na pokyn uveriť, že diskusia o dôchodkovom systéme je dôvodom pre mimoriadnu schôdzu parlamentu, že stopercentne okopírovaná prigorózna práca nie je plagiát, či tomu, že šek na 1488 eur pre zdravotne znevýhodnené deti je akousi vtipnou náhodou.

Neexistuje silnejší vzdor proti post-pravdivej politike, ako ten, ktorý nám, aj keď nedobrovoľne, predložili ján Kuciak a Martina Kušnírová – bojovať za pravdu celý ich dospelý život a neustúpiť, ani keď dostanete prvý, druhý, či piaty výhražný telefonát. Neustúpiť ani vtedy, keď im už bolo zrejmé, že ministerstvo vnútra a jemu podriadená polícia nemá záujem na ich ochrane, a keď nachádzali útechu už len u svojich najbližších.

Vzdorujme jej teda aj my; práve tou úctou voči pravde, ktorú sme ako slovenskí občania zdedili po republike M. R. Štefánika a T. G. Masaryka vo forme motta pod štátnym znakom. Pravda zvíťazí, a my to potvrdíme už o týždeň v parlamentných voľbách.

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 024
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 457
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 983
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 540
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 467
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 972
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 436
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Gól Romana postavil celú WERK arénu na nohy.

Rozhodovalo sa až v poslednej tretine.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Reprezentanti Balošáková, Majerík a Vakula.

Reprezentácia klubu aj krajiny je pre nich cťou aj vo vyššom veku.


Redakcia MY Kysuce
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu