Sú najmenšou školou v meste a napriek tomu dosahujú skvelé výsledky. Riaditeľka Anita Tomaníčková však v rozhovore hovorí aj o tom, že pre mnohých rodičov sa stáva prvoradým kritériom dostupnosť školy, až potom kvalita.
Výsledky vašej školy sú podľa INEKO opakovane dobré, na Kysuciach dosahujete popredné miesto medzi základnými školami. Orientujete sa podľa týchto výsledkov?
Pozorne sledujem názor ostatných riaditeľov na výsledky INEKO, keďže podliehajú aj kritike. Riaditelia často dôvodia, že merané ukazovatele nie sú spravodlivé. Priznám sa, že som po tom hĺbkovo nepátrala, no samozrejme, výsledok, že sme prví v rámci okresu Kysucké Nové Mesto, kde je trinásť škôl, poteší. Vždy sa však môžeme zlepšovať, už sme boli v rámci Žilinského kraja aj tretí.
Musím povedať, že ak sme tento rok dosiahli sedemnáste miesto v kraji, dúfam, že nás budú tešiť budúcoročné výsledky, pretože tohtoroční piataci nám urobili radosť so svojimi výsledkami výrazne nad celoslovenským priemerom a tiež máme výborných deviatakov.
Súvisiaci článok INEKO zverejnilo najlepšie školy: tieto majú výborné výsledky na Kysuciach Čítajte Sú veci, ktoré ste rokmi vo vzdelávacom procese museli zmeniť?
Určite je dôležité nestagnovať. To, kde máme pridať, nám ukázala štátna školská inšpekcia pred 2 rokmi. Zoznámili sme sa s profesijnými kompetenciami vo vyučovacom procese. Ide o materiály, ktoré by mal mať učiteľ pri príprave na vyučovanie naštudované, mal by byť s nimi oboznámený.
Orientujú sa na hlavné 3 oblasti: žiaka, edukačný proces a profesijný rozvoj. Učiteľ by mal vedieť, čo má žiak ovládať na konci hodiny, čo je cieľom hodiny a tak sa na hodinu pripraviť. Príprava na päť – šesť vyučovacích hodín u bežného učiteľa trvá aj dve či viac hodín. Nevieme, aké majú kritériá inšpektori, no keď zaznamenajú na hospitáciách využívanie týchto kompetencií, prejaví sa to v našom hodnotení.
Napríklad sme neboli zvyknutí na sebahodnotenie, žiakov sme klasifikovali, prípadne hodnotili slovne. Práve k nemu nás naviedla inšpekcia, čo som pretavila aj do svojej hospitačnej činnosti.
Žiak by mal vedieť ohodnotiť svoju prácu, či odpoveď. Potrebujeme deti vychovať k asertivite, viesť ich k zdravému sebavedomiu, nie k egocentrizmu. Deti sa nevedia kriticky zhodnotiť a ani my dospelí to často nevieme.
“Naši žiaci sú u nás preto, že spádovo k nám patria, alebo že si našu školu z rôznych dôvodov vybrali. Myslím si, že to, čo by u rodiča malo rezonovať, je ísť po kvalite školy, ktorú vyberá pre svoje dieťa na niekoľko rokov.
„
Dá sa na deťoch vidieť, či sebahodnotenie obohacuje proces výučby a vzťahy v škole?
Myslím, že áno. Avšak medzi deťmi sú rozdiely. Jedni sú veľmi sebavedomé, tlačené rodičmi ísť na výkon. A naopak, sú deti, ktoré keď učiteľ nevyvolá, samy sa neprihlásia. V škole vytvárame priestor tieto rozdiely minimalizovať, čím sa snažíme o socializáciu, aby deti vedeli pracovať v skupinách, spolupracovať, prispôsobiť sa, pretože sa z nich stávajú individualisti.
Deti majú rôzne, aj problémové povahy. Keď k tomu pridáme aj súčasný trend, že rodičia majú na ne menej času, je toho veľa, čo musí škola zvládnuť.
Súvisiaci článok Riaditeľka najlepšej školy na Kysuciach: Žiaci sú veľmi vnímaví, ich výkon závisí od klímy v škole Čítajte Zo svojich školských čias si spomínam na to, že veľakrát sme sa búrili, nesúhlasili sme s hodnotením, no nebol vytvorený priestor s učiteľom zjednávať. Pocit, že môžem s pedagógom diskutovať, som nadobudla až na vysokej škole. Zotiera sa striktná hierarchia medzi učiteľom a žiakom?
Či to pripustíme, alebo nie, súčasné deti sú iné. A tomu treba niečo prispôsobiť. Nórsky či švédsky školský systém je príkladom stretých rozdielov medzi učiteľmi a žiakmi, tí si medzi sebou dokonca tykajú. Myslím, že následne sú v živote bezprostrednejší práve preto, že sa to učia už v škole.
No treba na to ešte veľa času. Momentálne by to žiaci dosť zneužívali. Na takúto zmenu nie sme na základnej škole pripravení. Snažíme sa vytvárať priestor na komunikáciu so žiakmi kedykoľvek, zároveň ich vedieme k tomu, aby bola na slušnej úrovni s cieľom pochopiť sa a nájsť riešenie.
Mnohí učitelia si budujú rešpekt silovo, mám pocit, že na dnešných žiakov to neplatí. Pociťujete v škole, že vzťah a úcta žiakov k učiteľom sa mení?
Kedysi sa na štúdium učiteľstva kládli oveľa prísnejšie kritériá: učitelia nesmeli mať rečovú vadu, vyžadoval sa talent, najmä pre vyučovanie na prvom stupni, vedieť sa hýbať, spievať, maľovať, hrať na nástroj. A tiež prax študentov sa brala vážne. Teraz to už tak nie je.
Myslím si, že sa prestal klásť dôraz na postavenie učiteľa. Nehovorím, že fakulty nekončia aj dobrí pedagógovia, no už sú medzi nimi takí, ktorí sú, povedala by som, inej kvality. Vidíme to počas absolventskej praxe u nás na škole. Nie je ľahké odhadnúť pri výberovom konaní za pár minút kvalitného učiteľa, ktorý nebude mať s rešpektom problém.
Súvisiaci článok Modernizácia čaká aj školy na Kysuciach Čítajte S nárokmi na učiteľa sa vytráca aj nárok na jeho odhodlanie, či vnútornú silu čeliť problémovým žiakom. Táto schopnosť býva u začínajúcich učiteľov najnáročnejšia. V súčasnej dobe je ťažké zvládnuť problémového žiaka, či triedu aj u staršieho, skúseného učiteľa.
Pomáhajú nám psychologické tréningy pod vedením odborníkov. Vnímam to ako antibiotikum pre každú školu. V rámci týchto tréningov sme sa aj my ako pedagógovia o sebe veľa dozvedeli, pochopili sme lepšie samých seba, na modelových situáciách sme zistili, že nie je jednoduché byť v role žiaka.
