ČADCA. Dnešná doba prináša so sebou množstvo paradoxov v potravinárskom priemysle. Hoci by Slovensko mohlo byť potravinovo sebestačné, väčšinu produktov dovážame zo zahraničia. Pulty obchodov sú preplnené dovezenými produktami, pre zákazníkov už dávno nie je rozhodujúca kvalita.
Kto v školstve zastaví, akoby cúval, hovorí riaditeľka úspešnej školy Čítajte Napriek tomu sa stále nájdu fabriky, ktoré sa vedia presadiť v neľahkom podnikateľskom prostredí.
Svetlou výnimkou je aj pekáreň na Kysuciach, ktorá do domácností dodáva chlieb a pečivo od roku 1974.
Pečú tradičnou receptúrou
Sviatky-piatky, víkendy, práca v nočných zmenách. Spolu 220 zamestnancov Kysuckých pekární, a. s. pracuje na výrobe produktov pod značkou Vilija pre rodiny z Kysúc i širokého okolia nepretržite 365 dní v roku.
Vo fabrike v súčasnosti vyrábajú okolo 40 druhov chleba, zhruba 90 druhov pečiva a 150 až 160 druhov zákuskov, toriet a trvanlivých cukrárskych výrobkov.
„Hoci je práca v pekárni náročná, napĺňa ma. Podstata je v tom, že stále pečieme tradičnou receptúrou. Keď človek vidí finálny produkt, napríklad chlieb alebo nejaký závin, má skvelý pocit,“ prezrádza na úvod Milada Vojtušová, ktorá robí v pekárni už 14 rokov.
Čo sa ďalej dočítate?
- koľko kusov pečiva a chlebíkov denne dopečú v pekárňach?
- o koľkej je to viac napríklad počas Vianoc?
- ako pekárne ovplyvnili vyššie náklady na prácu v noci či cez sviatky, prípadne lacnejšia DPH na niektoré druhy produktov?
- ako vyzerá boj s reťazcami, ktoré stláčajú ceny? Ktorý reťazec naopak vychádza tradičnému výrobcovi v ústrety?
Podľa jej slov kvalita výrobkov zodpovedá aj výbornej chuti. „Je to tak. Dnes už pomaly všade kúpite mrazené a následne dopečené pečivo. No akú už môže mať chuť, keď je niekde zmrazené aj tri mesiace? My začíname piecť na poobednej zmene. Najskôr idú grahamové, ľanové, špaldové a tmavé rožky, potom aj tie klasické 40-gramové. Pečieme ich do rána a takéto čerstvé smerujú do predajní k zákazníkom. Tú chuť a kvalitu potom nie je možné porovnať,“ vysvetľuje Vojtušová.
