Politológ Martin Solik pochádza z Kysúc. Požiadali sme ho, aby okomentoval výsledky parlamentných volieb. Prekvapil ho nielen celoslovenský výsledok, ale aj jednoznačné víťazstvo SMERU-SD na Kysuciach. Smer totiž zvíťazil vo všetkých kysuckých obciach okresu Čadca aj Kysucké Nové Mesto.
Očakávali ste takýto výsledok parlamentných volieb na Slovensku? Ako by ste ich zhodnotili v kontexte dnešnej politickej situácie v Európe?
Priznám sa, výsledok týchto volieb na Slovensku ma do istej miery prekvapil. Očakával som obdobný volebný výsledkový scenár ako v európskych západných krajinách. V podstate tomu všetko nasvedčovalo (prezidentské voľby na Slovensku minulý rok, ale i takmer 2/3 kampane pred týmito voľbami).
Na vysvetlenie, mimoriadne vybičovaná predvolebná kampaň a politické sily, ktoré sa uchádzali o priazeň voličov v zásade odzrkadľovali trend, ktorý už dlhšie prebieha v celom západnom svete. Jedná sa o protikladný súboj dvoch rozdielnych a dominantných (politických) svetov.

Na jednej strane sú dnes populárne rôzne progresívne strany, ktoré možno chápať ako „novú ľavicu“ (mnohí ľudia tieto strany mylne spájajú výlučne s klasickým liberalizmom), a ktoré svoje agendy opierajú najmä o feminizmus, multikulturalizmus, alebo dôraznú ekologickú politiku.
V zásade sú dôsledne antinacionálne podporujúce „globálnych občanov“ bez národného, alebo teritoriálneho ukotvenia. Na opačnej strane stoja politické strany a ich podporovatelia, ktoré sú skeptické, ba priam vyhranené voči Západu, západným inštitúciám, ekonomickému neoliberalizmu, globalizácii a multikulturalizmu a ktoré naopak inklinujú najmä k Rusku, alebo Číne (ako kľúčovej alternatíve voči Západu) k nacionalizmu, ale i populistickým opatreniam. V zásade sa formujú ako „antisystémové“ strany.
“Tesnou spoluprácou s PS-Spolu doplatilo najmä KDH. Kresťanský volič tento krok lídrovi strany Hlinovi v slovenských podmienkach nemohol odpustiť a prešiel ku Kotlebovcom, alebo OĽaNO.
„
Niekde uprostred je vyprahnutá klasická sociálna demokracia, ktorá v záujme svojho prežitia skĺzava do prvej, alebo druhej kategórie, ale i stredopravý demokratický konzervativizmus, ktorý sa snaží od oboch svetov dôsledne dištancovať, usiluje sa o racionálnu a umiernenú politiku a ktorý v poslednom období postupne naberá na sile.
Na Slovensku dlhé predvolebné obdobie prebiehal stret týchto dvoch blokov. Na jednom „nacionálnom póle“ Kotlebovci a Vlasť, do ktorého sa takticky pripojili, resp. boli nútení sa pripojiť i SNS a Smer-SD. Na druhej strane opozičná koalícia vrátane OĽaNO, ktoré viedlo progresívne PS-Spolu.

Paradoxne víťaz volieb hnutie OĽaNO bolo dlhé obdobie nevýrazné (6 mesiacov dozadu sa pohybovali prieskumy tejto strany okolo 7 %) a v úzadí. Zmena vedenia kampane, vrátane posilnenia kresťanského krídla, dôraz na silnú protikorupčnú rétoriku a najmä realizácie samostatnej kampane bez opozičnej aliancie pod vedením PS-Spolu (jasná profilácia ako európska konzervatívno-pravicová demokratická strana), boli hlavné faktory víťazstva.
Mimochodom tesnou spoluprácou s PS-Spolu doplatilo najmä KDH. Kresťanský volič tento krok lídrovi strany Hlinovi v slovenských podmienkach nemohol odpustiť a prešiel ku Kotlebovcom, alebo OĽaNO. Druhé a štvrté miesto Smeru-SD a Kotlebovcov a ich percentuálny zisk však môže predznamenať nielen nové spojenectvo, ale i silnú pozíciu „neliberálneho“ politické krídla, resp. prvej vyššie zmienenej kategórie.
Ako sa tieto mocenské politické bloky, respektíve ich preskupovanie v predvolebnom súboji premietli do výsledkov na Kysuciach?
Očakával som víťazstvo Kotlebovcov po minuloročnom úspechu v prezidentských voľbách v tomto regióne, po dôkladnej agitačnej kampani tejto strany a po evidentnom vyčerpaní strany Smer-SD. Marián Kotleba je na Kysuciach značne populárny i napriek tomu, že tu nie sú paradoxne takmer žiadne problémy s Rómami.