Jedni tento sviatok považujú za pozostatok bývalého režimu a úspešne ho bojkotujú, tí druhí naďalej oslavujú. Dôvod, prečo nie je u nás v posledných rokoch práve na výslní, má korene v minulosti. V čase komunizmu sa totiž často spájal s celodennými podnikovými oslavami. A tie nie vždy dopadli práve najlepšie.
Začalo to protestmi robotníčok
Ak sa v historických prameňoch uvádza ako začiatok boja žien za svoje práva rok 1911 alebo 1921, nie je to celkom pravda. Už 8. marca 1857 začali verejne protestovať robotníčky textilných fabrík v New Yorku za zlepšenie svojich pracovných podmienok a vyššiu mzdu. Napriek zásahu polície vznikla o dva roky neskôr prvá ženská odborová organizácia na svete.
Peter Holbička: Zostaňme ľuďmi, ktorí majú srdce na pravom mieste Čítajte Ďalšie veľké verejné vystúpenie žien bolo 8. marca 1908, keď ich mestom pochodovalo takmer 15-tisíc. Sviatok dostal svoje pevné kontúry po rokovaní konferencie socialistických organizácií v Kodani v roku 1910. Na návrh Kláry Zetkinovej sa od nasledujúceho roku dohodnutý marcový deň vníma ako deň boja žien aj za volebné právo a rovnakú mzdu za rovnakú prácu, akú majú muži.
Kytička má aj dnes svoj význam
Tento sviatok sa chápe tiež ako boj proti akýmkoľvek formám diskriminácie, čo zdôraznila deklarácia Valného zhromaždenia OSN v roku 1977, vyhlásiac 8. marec za Deň boja za práva žien a svet v mieri.
Deti nie vždy myslia na dukát, ktorý treba vrátiť Čítajte Preto darovaná kytička kvetov s úsmevom má aj dnes svoj symbolický význam. V tom prípade sa potom sviatku MDŽ určite netreba brániť. Ako hovoria kvetinárky, kšefty sa v tento deň až tak extrémne „nehýbu“. Lepšie je to na Valentína.
