Čiernemu pomohol k prvému miestu v tabuľke po jesennej časti futbalovej piatej ligy mužov Skupina A šiestimi gólmi.
Dvadsaťšesťročný Roman Pliešovský má na konte jeden majstrovský titul na Kysuciach aj zaujímavú skúsenosť s jedným z najpopulárnejších európskych klubov na svete. V rozhovore pre MY Kysucké noviny prezradil viac o svojej kariére .
Kedy ste začali s futbalom a kto vás k nemu priviedol?
S futbalom som začal už odmalička. Keď rodičia videli, že som bol hyperaktívny, tak ma skúsili dať na futbal. Začínal som v FK Čadca od žiakov a evidentne ma futbal oslovil, keďže ho hrávam aktívne až doteraz. Nebolo to vždy ružové. Veľkú rolu hrá v mojej amatérskej kariére môj otec, ktorý ma podržal v ťažkých chvíľach a dodal mi silu, aby som pokračoval.
Takže futbalovo vás začal vychovávať klub FK Čadca. Ako sa potom vyvíjala vaša kariéra?

Z Čadce som odišiel z dorastu, vtedy sme odišli s viacerými chalanmi do Podbrezovej. Po rozhovore s rodičmi mi to prišlo ako dobrá skúsenosť, ktorá ma určite posunie ďalej a veru, neľutoval som. Prístup v Podbrezovej bol naozaj na inej úrovni. Naučili ma systém hry, zdokonalil som sa v technike a kondícii. Postupne som sa posunul z mladšieho dorastu B do staršieho A, takže som hral s lepšími chalanmi, čo ma nútilo na sebe stále pracovať. Popri strednej škole som sa, bohužiaľ, nedostal do mužského tímu v Podbrezovej, keďže tam bola veľká kvalita. Tak som musel hľadať niečo iné a vtedy sa naskytla možnosť ísť do Banskej Bystrice do tretej ligy mužov. Prijal som ju, ale musel som pendlovať vlakom na tréningy a naspäť do školy v maturitnom ročníku každý boží deň, čo bolo dosť namáhavé. V Bystrici som nazbieral veľa zápasovej praxe, musel som zase na sebe zamakať a dostať sa na úroveň ostatných, čo sa týka silovej kondície. Prežil som tam pekné chvíle, no po škole sa to rozpadlo, neboli tam financie, takže som musel hľadať niečo iné. Moje kroky ma zaviedli naspäť domov na Kysuce, konkrétne do Makova.
Tam ste zatiaľ pôsobili najdlhšie. Boli to vaše najlepšie roky?
V podstate áno. Zahral som si tam s kvalitnými hráčmi ako Rasťo Planeta a Emil Le Giang. Hneď moju prvú sezónu sme mali úspešnú a vyhrali sme ligu a v ďalších sme sa vždy držali v popredí. V Makove bola super partia, jedna z najlepších doteraz. Prežil som tam pekné časy.
V ročníku 2012/13 ste si s Makovom zahrali aj vo štvrtom kole Slovenského pohára proti prvoligovému Prešovu. Spomínate si na to?