Práca z domu u nich neprichádza do úvahy

Pre kysuckých chovateľov boli vždy blížiace sa veľkonočné sviatky príležitosťou finančne si prilepšiť predajom barančekov. Tie zvykli expedovať do cudziny približne tri týždne pred sviatkami. Najväčším odberateľom bolo Taliansko.

Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

„Zatiaľ stále dúfame, že sa ich podarí vyviezť. Pokiaľ by to nebolo Taliansko, do úvahy pripadajú iné krajiny, napríklad Turecko,“ hovorí podpredseda Roľníckeho družstva v Starej Bystrici. V súčasnosti chovajú takmer 1100 oviec, tento rok pribudlo 650 jahniat. Na predaj sú určené len barančeky, jahničky zostanú na ďalšiu reprodukciu.

Po iné roky sa vyvážali veľkonočné jahňatá najmä do Talianska. Ako tomu bude tento rok je zatiaľ otázne.

Veľkonočné jahňatá z Kysúc (6 fotografií)

Ako informoval Kulla, zhruba 300 ich odpredajú Agrofarme Červený Kameň, odkiaľ ich expedovali do Talianska a arabských krajín. Tento podnik od nich vykupuje aj ovčie a kravské mlieko. Vysvetľuje, že pokiaľ by sa im jahňatá nepodarilo odpredať do cudziny, mali by problém, keďže by ich jednak nemali kde ustajniť, tiež chýba personál. Aj keď časť barančekov nechajú pre domácich „zákazníkov“, ako vraví, na Kysuciach veľký záujem o jahňacinu nie je. Pravdou je, že v mäsiarstvach na Kysuciach by ste ju hľadali márne. Potvrdili to aj predavači, ktorí tvrdia, že nejde na odbyt, navyše, pre zákazníkov je drahá.

Zvieratá nejde kŕmiť cez počítač

Na margo stavu zamestnancov Kulla hovorí, že ich je v súčasnosti 44, okrem THP pracovníkov ide najmä o ľudí, ktorí sa venujú živočíšnej a rastlinnej výrobe. „Pokiaľ by nám ochoreli dojičky, kŕmiči, zásobovači,“ bol by to veľký problém. U nás home office určite fungovať nemôže. Každý deň treba zvieratá nakŕmiť, podojiť a ošetriť,“ konštatuje.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Polovica baníkov zo Slovenska neprišla včera do práce Čítajte

Družstvo okrem oviec chová 400 kusov dobytka a sezónne okolo 22-tisíc výkrmových kurčiat. „Každá ruka je tu potrebná. V kritickej situácii by mohli týchto pracovníkov nahradiť „rastlinári“, tí sa však už pripravujú na jarnú sejbu, ktorá je takisto dôležitá,“ vraví. Len čo im to počasie dovolí, začnú so sejbou jarných miešaniek a ďatelinotráv. Družstvo vyprodukuje 400-tisíc litrov kravského a 28-tisíc litrov ovčieho mlieka za rok.

Na výrobu chleba stále treba ľudské ruky

Práca z domu neprichádza do úvahy ani v Kysuckých pekárňach, ktoré momentálne zamestnávajú okolo 230 ľudí, z toho až 150 pracuje vo výrobe. Ide o pekárov, miesičov, ľudí, ktorí pripravujú cesto, balia výrobky. „Nárast „maródok“ je vždy problém. Stávalo sa nám to aj po minulé roky, napríklad pri akútnom náraste chrípkových ochorení.

Kysucký chlieb a pečivo stále chutia (14 fotografií)

Riešili sme to zväčša presunom zamestnancov, alebo pomocou brigádnikov,“ informuje riaditeľ Jozef Klieštik. Odhaduje, že problém by nastal, keby vo výrobe chýbalo asi 30 percent zamestnancov. „Museli by sme to riešiť tak, ako som spomínal, povolali by sme na pomoc aj bývalých zamestnancov, presunuli do pekárenskej výroby cukrárky i ďalších pracovníkov. Zatiaľ však, našťastie, k takejto situácii nedošlo a verím, že ani nedôjde,“ vraví.

Robia si mesačné zásoby múky

Tento podnik denne vyprodukuje okolo 10 až 15 ton chleba, zhruba 150-tisíc rožkov a asi 50-tisíc kusov jemného pečiva. Zásobuje nielen celé Kysuce, pekárenské a cukrárenské výrobky rozváža aj do okresov Považská Bystrica, Púchov či Bytča 60 vodičov, ktorých výpadok by takisto situáciu skomplikoval. Denne spotrebujú v Kysuckých pekárňach okolo 20-tisíc ton múky. Riaditeľ dodáva, že vždy jej majú takú zásobu, ktorá by vystačila na plnú výrobu zhruba mesiac. Čo sa týka ostatných potrebných ingrediencií, tie im vozia trikrát do mesiaca.