Kysucký sánkar Jozef Ninis má za sebou ďalšiu sezónu Svetového pohára, ktorá zahŕňala aj dva šampionáty.
Tridsaťosemročný Čadčan v nej dosiahol lepšie i horšie výsledky. Definitívne ju zavŕšil v úvode marca na Majstrovstvách Slovenska v štartoch, na ktorých skončil tretí za mladíkmi Jakubom Šimoňákom a Matejom Zmijom z Dukly Banská Bystrica.
Člen Športového centra polície v rozhovore pre MY Kysucké noviny zhodnotil súťažný ročník 2019/20. Prezradil aj niečo viac o samotnom športe, podmienkach pre sánkarov na Slovensku a o tom, či bude pokračovať v kariére.
Máte za sebou ďalšiu sezónu vo Svetovom pohári. Ako hodnotíte svoje výkony?
Kysucký hokejbal oslavuje 20 rokov. V seriáli si zaspomíname na jeho začiatky i úspechy Čítajte Sezóna sa začala dobre – 13. miestom v Innsbrucku. Potom sa to trošku pokazilo v Lake Placid, kde som spadol. Vo Whistleri som skončil osemnásty, potom prišla vianočná prestávka. Myslel som si, že po Novom roku tú smolu prelomím, ale rok sa nezačal veľmi dobre. V Altenbergu som bol pätnásty. Až posledné podujatie bolo moje najlepšie v ročníku. Bol som 10. v šprinte a 12. v hlavných pretekoch. V celkovom rebríčku som si nepolepšil, ale pohoršil o jedno miesto. Beriem to tak, že ešte nebola olympijská sezóna. Ukázal som svoj štandard a že stále mám na to byť v najlepšej desiatke, ale nie vždy to záleží od športovca. Poveternostné podmienky na mojej obľúbenej dráhe v Sigulde ma možno pripravili o vysnívanú medailu, keďže som bol druhý po prvej jazde. Pršalo a bolo veľmi teplo. So stratou jednej sekundy v druhom kole som sa prepadol až na 21. miesto. Nemôžem povedať, že som nespokojný, ale nie som ani spokojný. Hodnotím to ako svoj priemer.
Na majstrovstvách Európy i sveta ste sa chceli umiestniť v prvej desiatke, čo sa vám nepodarilo. Ste teda s výsledkami spokojní?
V tréningu na ME som jazdil rýchlo a vyzeralo to, že by som sa mohol dostať do prvej desiatky. Lenže robil som na trati chyby a každá tisícina sekundy sa počíta. Bola z toho až strata jednej desatiny a to je v našom športe sedem, osem miest. Na lepšie umiestnenie som pomýšľať nemohol, ale v tímovej štafete sme skončili šiesti a to bolo super. MS boli moja záchrana. V rozjazde pred šprintom som sa dostal do prvej pätnástky. Ukázal som aj nemeckému olympijskému víťazovi Lochovi, že tá dráha mi sedí. Potvrdil som to desiatym miestom. Dvanáste miesto v hlavných pretekoch hodnotím veľmi pozitívne, lebo konkurencia je obrovská a silná. V tímových štafetách sme boli zase na skvelom šiestom mieste. Je to olympijská disciplína, takže to prinesie nejaké peniaze. Keďže na Slovensku sme malý šport, veľmi ich potrebujeme na rozvoj mládeže.
Darilo sa vám však v kvalifikačných pretekoch. V Pohári národov ste obsadili celkové druhé miesto. Aká dôležitá je pre vás táto súťaž?
Pohár národov je vlastne kvalifikácia do Svetového pohára. Konkurencia je aj tam silná. Hodnotím to ako pekný úspech.
Ako funguje kvalifikovanie sa do pretekov?
Do pretekov sa prihlási okolo 50-60 mužov a sme rozdelení do troch skupín – A, B a C. Skupina A je nasadená. Je to 15 pretekárov, ktorí postupujú priamo podľa výsledkov z posledných troch podujatí a títo neabsolvujú kvalifikáciu. Skupiny B a C musia jazdiť pohár, z ktorého 17 najlepších postupuje do hlavných pretekov. Je to pre mňa trochu stresujúce, lebo niekedy stačí maličká chybička a nepostúpite o jedno miesto. To vás nahnevá. Prichádzate tým o cenné body v celkovom rebríčku. V posledných pretekoch v Königssee ma táto povinnosť minula. Dostal som sa do skupiny A a postupoval som priamo. Pomohlo mi k tomu desiate miesto z predošlého podujatia Svetového pohára, ktoré sa išlo vo Winterbergu.
Budete pokračovať vo vašej bohatej kariére alebo už máte dosť?
