FK Polom Raková sa stal jesenným majstrom v siedmej lige mužov. Je to však slabá útecha pre klub, ktorý ešte pred pár rokmi hrával v piatej lige.
Vrátiť sa späť do vyšších súťaží sa pokúsi so staronovým trénerom Františkom Slovjakom, ktorý okrem mužov viedol aj štrnásť rokov dorast. V rozhovore pre MY Kysucké noviny zhodnotil prvú polovicu sezóny po návrate na lavičku tímu aj prerušenú zimnú prípravu.
Raková vedie po jeseni siedmu ligu. Ako hodnotíte prvú polovicu sezóny?
Róbert Kulla sa teší na novú výzvu na lavičke Krásna: Chcem s hráčmi viac komunikovať Čítajte Prvú polovicu sezóny hodnotím tak, že jedno oko sa smeje a druhé plače. Síce sme prví, ale trápi ma, že doma sme vyhrali len dva zápasy. Vonku sa nám darilo oveľa viac. Možno je to aj tým, že máme v kádri 22-23 hráčov, ale osem až desať z nich je pravidelne v práci. V každom zápase sme mali inú zostavu. Napriek tomu si myslím, že keby nám niekto pred začiatkom súťaže povedal, že budeme prví, bol by som rád. Až na posledný domáci zápas proti Snežnici som s výkonmi mužstva spokojný. Bol to súboj prvého s druhým, v ktorom oni nemali šancu a my sme mali dve, ale nedali sme gól. Nepáčilo sa mi to, lebo súper sa zatiahol do obrany a my sme ju nevedeli roztiahnuť. Okrem tohto sme však odohrali dobré zápasy.
Vyzdvihli by ste výkony konkrétnych hráčov?
Jedného určite – Jozef Guži. Keď sa nám zranil brankár, tak polovicu jesene odohral a polovicu odchytal. Všetci hráči, samozrejme, makali, ale on vyčnieval nad všetkými.
Ako to išlo v zimnej príprave? Ste s výkonmi hráčov v zápasoch spokojní?
Zimnú prípravu sme začali v januári, ale naplno sme začali trénovať od februára. Trénujeme dvakrát do týždňa, pričom v soboty sme hrávali turnaj v Jablunkove. Ten sme však nedohrali, lebo pre aktuálnu situáciu už na posledný zápas nepôjdeme. Odohrali sme päť prípravných zápasov, z ktorých sme tri vyhrali. Dostali sme spolu päť gólov a štyri z nich zo štandardných situácií, ktoré sme nedokázali ubrániť. Je to aj tým, že netrénujeme vonku, ale na malých priestoroch v telocvični alebo na malom umelom ihrisku pri škole, takže sa nedajú tieto veci nacvičiť. S hrou aj výkonmi som bol spokojný. Mrzia ma tie inkasované góly zo štandardných situácií. Aj keď sme mali vzadu vysokých hráčov, neskoro sme na to zareagovali. Z hry sme inkasovali len raz, s čím som veľmi spokojný.
Mali ste v príprave k dispozícii dostatok hráčov?
Čo sa týka účasti hráčov na tréningoch, je to také aké to bolo aj predtým. Kto práve nie je v práci, je na tréningu. Trénujeme po večeroch v telocvičniach, takže sa snažíme vyjsť chalanom v ústrety, aby mali vtedy čas.
Čo robia kysuckí športovci, keď nemôžu súťažiť a spoločne trénovať? (anketa) Čítajte Nastali v mužskom kádri počas sezóny nejaké zmeny?
Keď som preberal mužstvo k 1. augustu, odišli mi traja hráči zo základnej zostavy. Veľmi ma to prekvapilo, lebo som o tom ani nevedel. Začali sme však tvrdo pracovať a káder sa pomaličky stabilizuje, ale prioritou pre hráčov zostávajú ich práca a rodina. Po jeseni zostal káder celý, pričom doň pribudli Pavol Laš zo Skalitého, Dominik Slaninák zo Zákopčia a Patrik Kotuľa, ktorý sa k nám vrátil po hosťovaní v Olešnej.
V akom stave ste v auguste preberali mužstvo po vašom predchodcovi?
Keď som prišiel na prvý tréning, bolo nás tam dokopy šesť aj so mnou. Potom sa pomaly začal dávať dokopy tím. Keď si spätne pozriete zostavy, bolo nás málo – sedemkrát hrali jedenásti, raz desiati. Pred jarnou časťou sme si predsavzali, že musíme dať mužstvo dokopy, aby sme nehrali štrnásti alebo pätnásti. Zatiaľ to našťastie funguje.
Mužov vediete už tretíkrát od roku 2002. Ako dlho plánujete zostať tentoraz?
