Európska komisia (EK) ešte v septembri 2018 rozhodla, že zmenu času treba zrušiť, členské štáty si mali určiť, či sa budú riadiť letným, alebo zimným. Definitívne by sa mali rozhodnúť do roku 2021. Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Ten však nechcel zaviesť zmenu času, išlo mu o to, aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo.
Prečítajte si tiež Manažérka Polomu Raková: Podmienky sú náročné, bojujeme so všetkým Čítajte Prvý vážny návrh na jeho zavedenie urobil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).Prvýkrát sa letný čas začal praktizovať v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo ten istý rok), neskôr Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (v ktorých sa uplatňoval do roku 1918). Veľká Británia ho zaviedla v roku 1916, v Rusku to bolo o rok neskôr. V niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny, čiže sa to už ani nedalo nazvať letným časom. Rusko sa však už riadi len letným, neprešlo na zimný tak, ako to robilo od roku 1981. Rozhodol o tom ešte bývalý prezident Dmitrij Medvedev.
Možno vás bude zaujímať Polícia upozorňuje na úplnú uzáveru tunela Horelica Čítajte Spojené štáty americké letný čas zaviedli spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Československa fungoval s prestávkami už v 40. rokoch. Každý rok ho však začali praktizovať až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí sa posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný je platný dlhšiu dobu počas roka ako pásmový.
Prečítajte si tiež Je rozhodnuté. V tejto sezóne sa už futbal hrať nebude! Čítajte Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, v tropickom, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Používa sa vo všetkých štátoch Európy s niekoľkými výnimkami. Má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Medzi nevýhody patrí napríklad chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí. Pokiaľ nedôjde k zmenám, na zimný čas opäť prejdeme v nedeľu 25. októbra, kedy sa ručičky posunú z 3. na 2. hodinu.
