Operná speváčka Michaela Kubištelová pochádza z Vysokej nad Kysucou. Momentálne je hosťujúcou členkou v Moravsko-Slezském divadle v Ostrave, kde vystupuje v roli druhej lesnej žienky v Dvořákovej Rusalke. V tejto sezóne sa v rovnakej roli predstaví v Moravském divadle Olomouc. Porozprávali sme sa s ňou aj o tom, prečo by ľudia nemali prestať spievať.
Poďme najskôr k vášmu detstvu, v ktorom sa takpovediac všetko formuje. Aké bolo?
Prežila som fantastické detstvo, bola som skôr chlapčenský typ. V okolí boli samí chlapci, tak ma zobrali do partie. Hrávala som futbal, kto si príliš dovoľoval, dostal zopár buchnátov a bolo dobre. Stále sme behali po školskom ihrisku, chytali ryby v rieke, stavali hrádze a kúpali sa v Kysuci. V zime sme sa sánkovali, korčuľovali na rieke, chodievali vymrznutí domov.
Našťastie som ešte stihla detstvo bez mobilov. Doma som bola otcova pravá ruka pri betónovaní, rezaní dreva a tak ma mamine „babské“ roboty veľmi nebrali. Teraz robím aj tie (smeje sa). Kysuce sú krásne a som rada, že som nablízku a môžem tam byť tak často.
Venujete sa opernému spevu, čo tomu predchádzalo? Spomínate na svoje začiatky?
Ja som operu nepoznala, prvú som videla, keď som mala 17 rokov. Keď bol nejaký koncert vážnej hudby v TV, tak som to hneď prepla, lebo ma to nebavilo. Nebola som k tomuto žánru nikdy nikým vedená. Keď sa podávali prihlášky na SŠ, tak som si zmyslela, že chcem ísť na konzervatórium. Doteraz neviem, čo to bolo za vnuknutie(smiech). Bola som „odchovaná“ na ľudovom speve, kde som spievala dokonca 2. hlas a na konzervatóriu sa študuje klasický spev, dva diametrálne odlišné spôsoby spievania.
Študentka medicíny z Kysúc opisuje život v ťažko skúšanom Taliansku Čítajte Na ZUŠ som chodila ani nie rok, pani učiteľka nebola mojím nápadom nadšená a snažila sa mi vysvetliť, že na prijímacie skúšky je potrebná dlhšia príprava. Aj tak som trvala na tom, že to skúsim. Keď ma prijali, veľmi som sa tešila. Ale až keď sa začal vyučovací proces, tak som pomaly zisťovala, čo to obnáša. Bavilo ma to, a aj keď som nepatrila medzi výnimočných študentov, vždy som sa snažila a k štúdiu pristupovala zodpovedne. Na vysokú školu ma prijali v štvrtom ročníku a to už je ďalšie pokračovanie ...
Väčšinou mi ľudia, ktorí sa venujú hudbe, spevu, povedia, že to v sebe mali už „odmalička". Že si pospevovali doma, ich talent si všimli v škole ...
