Alena Neslušanová je vyučenou krajčírkou. Drobná ručná práca jej ostala, látky však vymenila za vajíčka všemožných veľkostí. S madeirovou technikou začala zo záujmu. Dnes sa v malej dielničke venuje už len zdobeniu a „kraslice od Alenky“ smerujú z Kysuckého Nového Mesta do celého sveta.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Po príchode do dielničky Aleny Neslušanovej neviete, kam sa skôr dívať. Oči by vám najradšej padli naraz na všetky tie krásne farby a vzory a vy len neveriacky uvažujete, ako sa toľká drobná krása dá zmestiť na malé vajíčko. Pre krasličiarku z Kysúc je typická madeirová a vosková technika.
Zdobenie kraslíc jej učarovalo na výlete v Tatrách, kde videla madeirové vajíčka.
Doma okamžite začala zisťovať, ako sa vyrábajú. Záľuba jej ostala a šijací stroj postupne vymenila za malú vŕtačku, špendlík a vosk.

Zdobenie trvá aj týždeň
Pani Alena používa vajíčka rôznych veľkostí, od tých najexotickejších vtákov ako pštros africký, nandu pampový či emu hnedý. Labutie, kačacie, slepačie, holubie či mini vajíčka prepelice nie sú výnimkou.

„Páči sa mi, keď sú veľkosti rôzne, keď môžem mať veľké, malé, stredné,“ hovorí krasličiarka a dodáva, že, paradoxne, najlepšie sa jej zdobia maličké prepreličie vajíčka.
Set vajíčok vyzerá hneď zaujímavejšie, keď sú veľkosti rôzne.
„Vajíčka emu hnedého ani nenatieram podkladovou farbou, má krásnu prirodzenú farbu a bola by to škoda. Stačí ho navŕtať a vystavovať,“ prezrádza ďalšiu nevšednosť krasličiarka.