Stretávajú sa každý týždeň v utorok, každý rok vyvrcholí obľúbeným letným táborom. Žiaľ, kvôli šíreniu nákazy muselo svoju činnosť pozastaviť aj OZ Stružielka, ktoré sa venuje deťom s rôznym druhom hendikepu.
Ako to deti znášajú, dostávajú domáce úlohy? Aj to sme sa pýtali predsedníčky Stružielky Simony Melicherovej.
Prečítajte si tiež Starosta Makova: Ľudia prichádzajúci zo zahraničia mi volajú, či sa cez hranicu dostanú domov Čítajte Kvôli šíreniu nákazy Covid-19 sú zrušené aj stretnutia OZ Stružielka. Ako to vnímate?
Určite táto situácia neteší nás, ani naše deti. My sme našu činnosť pozastavili už 10.3. v čase, keď sa na Slovensku objavil prvý prípad nákazy a začali sa zatvárať školy v niektorých mestách. Naše deti patria medzi rizikovú skupinu hlavne z toho dôvodu, že mnohé z nich majú aj iné zdravotné problémy a ich imunita je oslabená. Záleží nám na tom, aby boli v poriadku a preto bolo pozastavenie činnosti najlepším možným riešením.
Pre viacerých Stružielkarov išlo o hlavný sociálny kontakt, stretnutia v dome kultúry boli pre nich obľúbenou činnosťou. Máte informácie, ako zvládajú túto situáciu?
Situácia, ktorá je práve teraz všade vo svete, určite nie je jednoduchá ani pre nich. Chodia do Stružielky radi a určite im spoločné utorkové stretnutia chýbajú. Najviac sú však sklamaní z toho, že sa zrušil tohtoročný letný tábor, na ktorý sa vždy veľmi tešia.
Mohlo by vás zaujať Eva žijúca v Nemecku: Rúška tu nezoženiete, ľudia vykúpili aj múku či droždie Čítajte Snažíte sa s nimi spojiť po telefóne, prípadne im dávať nejaké úlohy na doma?
Stružielka funguje na báze dobrovoľnosti, jej činnosť je zameraná prevažne na spoločné aktivity, tvorivé dielne a zážitky. Nikdy sme deťom domáce úlohy nezadávali, naším cieľom je, aby sa na spoločné stretnutia tešili a pomocou umeleckých postupov (muzikoterapia, dramatoterapia, arteterapia,...) rozvíjali svoju osobnosť po boku seberovných kamarátov. To sa doma pripraviť nedá, to sa vytvára priamo na spoločných stretnutiach.
O čo ťažšia/ľahšia je pre nich táto situácia?
Mnohé z našich detí trávia celé dni doma aj počas roka spolu so svojimi rodičmi. Stružielku majú ako školu, hoci iba jedenkrát do týždňa. Určite mnohí z nich nechápu vážnosť situácie a ich život plynie rovnako ďalej. Možno je to takto lepšie pre nich i pre rodičov. Dôležité je, aby sa toto všetko čo najrýchlejšie skončilo, všetci sme to v zdraví zvládli a život sa vrátil do normálnych koľají.
