Rozryté záhrady, zničené oplotenie či úroda, ale aj obavy ľudí. Obyvateľom mestskej časti Drahošanka v Čadci strpčuje život zvýšený výskyt diviačej zveri. Podľa slov miestnych obyvateľov sa ich život v posledných dvoch rokoch premenil po tejto stránke na zúfalstvo. Z tohto dôvodu sa rozhodli spísať petíciu, na základe ktorej prosia kompetentné orgány o pomoc.
Oplotenie ich nezastavilo
Koncom marca sa na redakciu týždenníka Kysuce obrátil Ľudovít Jesenský. Podobne ako ostatným občanom tejto lokality, aj jemu diviaky napáchali viaceré škody.
„Už dva roky mi do dvora chodia diviaky. Keď volám poľovníkovi, ktorý má na starosti náš revír, tak buď nepríde vôbec, alebo sa staví až večer, keď už takmer nič nevidno. Povie mi, že sa mám oplotiť. Aj som tak urobil, na vlastné náklady som si svoj pozemok ohradil. No plot už je poškodený, diviaky ho zničili a kompletne mi rozryli záhradu. Ako keby ste tu poorali,“ povedal pre týždenník Kysuce Jesenský.
Podľa jeho slov chodí v okolí diviačica s malými. Viackrát ju videli v týchto miestach aj cez deň. Vyhnali ju, no časom sa vrátila a napáchala ďalšie škody.
„Viete, keď sa to stane raz, človek to oželie. Ale je to na pravidelnej báze. Rozryté máme meter od detského ihriska, deti sa bojíme večer pustiť von. Mám psy, no tie pustiť nemôžem, susedia majú malé deti,“ pokračoval pri našom stretnutí rozčarovaný obyvateľ Drahošanky.
Spísali petíciu
V súvislosti so sústavnými nájazdmi diviakov sa ľudia mestskej časti Drahošanka spojili. Mária Pohančeníková, ktorá tiež býva v tejto oblasti a rovnako má nepríjemné skúsenosti s diviačou zverou, sa rozhodla spísať petíciu.
„Okamžite sa zapojili všetci občania. Ako keby čakali, kto to naštartuje. Keď som chodila po chalupách, zistila som, že viacerí ľudia už aj písali sťažnosti s doloženou fotodokumentáciou. Žiaľ, väčšinou to ostalo tak, že sa nakoniec nič nevyriešilo. My sa nechceme s nikým hádať ani do nikoho útočiť, je to skôr žiadosť, prosba, aby nám akokoľvek pomohli. Lebo to už je zúfalstvo, ako to tu vyzerá,“ prezradila nám Mária Pohančeníková.
Petíciu zaslali na Ministerstvo životného prostredia do Bratislavy ešte 24. januára. O tri dni neskôr dostali odpoveď, že petíciu podstúpili na Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré má tieto skutočnosti vo svojej náplni.
Riešenie hľadali u primátora
Následne 6. marca navštívila Elena Dlabačová, ďalšia z miestnych obyvateliek, Milana Guru. Primátor Čadce na jej podnet zorganizoval stretnutie na mestskom úrade, na ktorom sa 11. marca okrem neho zišli sťažovatelia, Andrea Ďurčanová, referentka pozemkového a lesného odboru OÚ Čadca a zástupcovia poľovníkov, vrátane Františka Slabého, hospodára poľovníckeho združenia Čadca – Horelica.
„Na stretnutí si každý povedal svoje. No poľovníci akoby nechceli počuť, že nám to naozaj ničí obydlia, prístupové cesty, záhrady... Okrem iného tvrdili, že napríklad jablká, ovocie, sypeme za plot, ale to nie je pravda. Hovorili aj, že zver plašia štvorkolky, autá, mechanizmy ich vytláčajú z prirodzeného teritória. Ale my, ktorí tu žijeme, nemáme štvorkolky. Ak aj áno, určite s nimi nechodíme po lese,“ tvrdí Pohančeníková.
Hudba a svetlo už nezaberajú
Podľa jej slov kedysi v tejto oblasti ľudia chovali kravy, býky, kozy, sliepky. Mávali aj päť vriec zemiakov, teraz nemajú nič.
