Starší z kysuckej hokejovej bratskej dvojice mal po sezóne ešte skôr ako ju ukončila pandémia COVID-19. Jeho tím HK 32 Liptovský Mikuláš bol totiž najslabším v hlavnej časti Tipsport ligy v ročníku 2019/20.
Dvadsaťdvaročný obranca Michal Roman v rozhovore pre MY Kysucké noviny povedal viac o náročnej sezóne v trápiacom sa klube. Spýtali sme sa ho aj na jeho hokejovú budúcnosť, na aktuálnu situáciu a na jeho mladšieho brata Miloša, ktorý pôsobí v Kanade.
Sezónu ste začali vo Zvolene, ale už po siedmich zápasoch ste išli na hosťovanie do Liptovského Mikuláša. Ako sa to zrodilo?
„ Na začiatku sezóny bolo vo Zvolene dosť zranených obrancov, takže som hral celkom dosť. Neskôr, keď sa uzdravili, by som toľko priestoru nedostával a bola možnosť ísť na dva mesiace na hosťovanie do Liptovského Mikuláša. V mojom veku je dôležité hrať čo najviac a vo Zvolene si to uvedomovali. Tak sme sa zhodli na tejto možnosti."
Kulturisti majú hlavy v smútku: S gumičkami svaly nevybudujete Čítajte Napokon ste v Mikuláši dohrali ročník. Páčilo sa vám tam? Dali sa porovnať tamojšie podmienky s tými vo Zvolene?
„ Áno, nakoniec sa to hosťovanie dvakrát predlžovalo. Počas sezóny Zvolen podpísal ďalších hráčov a ja som bol v Mikuláši spokojný. Samozrejme, čo sa týka podmienok a zabezpečenia, je Zvolen niekde úplne inde. V Mikuláši bola super partia a celkovo som sa tam cítil príjemne, čo sa týka prostredia aj ľudí."
Klub však mal problémy a od konca roka bol v konkurze. Informovalo vás vedenie o situácii? Nebolo tam cítiť napätie, ktoré by ovplyvňovalo výkony?
„ Samozrejme, každý hráč vníma tieto veci a viem, že sú stále nejaké problémy s prevodom licencie. Z vedenia nás informovali o situácii. Niektoré informácie boli aj v médiách. Ja som tam však išiel s tým, že to je možnosť sa vyhrať a odmakať každý zápas."
Aká tam bola atmosféra? Tím sa trápil a skončil jasne posledný v hlavnej časti súťaže.
„ V čase, keď som prišiel ja a ešte brankár a jeden útočník, sme sa trošku zdvihli. Na chvíľu sme predbehli aj Nové Zámky. Neskôr však boli problémy s tou licenciou, a tak to začalo upadať a začalo sa šetriť."
Neuvažovali ste vtedy o odchode – návrate do Zvolena alebo o hľadaní iného pôsobiska?
„ Ani nie. Ja som hrával strašne veľa a bol som zmluvne viazaný k Mikulášu a v podstate aj ku Zvolenu. Nakoniec do Zvolena smerovali dvaja hráči práve z Mikuláša a mňa, naopak, nechali v Mikuláši."
Dúfam v čo najskoršie otvorenie športových ihrísk, hovorí tréner ŠK Čierne Čítajte Keď sa na to spätne pozriete, neľutovali ste hosťovanie? Kým Mikuláš sa trápil, Zvolen bojoval o play-off.
„ Moc som sa nad tým ani nezamýšľal. Bral som to ako príležitosť veľa hrať a tak som sa aj mentálne nastavil. Bol som v kontakte aj s chalanmi zo Zvolena, držal som im palce, ale sústredil som sa na Mikuláš."
Ako to vyzerá s vašou hokejovou budúcnosťou? Riešili ste už cez sezónu, čo budete robiť v tej ďalšej?
