Karin Ann odzrkadľuje hudobný vkus ľudí generácie Z, ktorý na slovenskej hudobnej scéne chýbal. Jej texty sú aj o mentálnom zdraví, vzhľade, sebavedomí či démonoch, čo si nosíme v hlave.
Texty si píše v angličtine a v roku 2018 pustila na verejnosť dve skladby. Sedemnásťročná speváčka k nim začiatkom tohto roka pridala tretiu, na ktorej sa autorsky podpísal aj známy producent Tomi Popovič. Karin Ann na slovenskej scéne debutovala singlom Ruky preč, do ktorej jej slohou prispel aj rapper Majself, a ukázala, že jej to ladí aj v slovenčine.
Aké pocity ti hudba prináša? Vo viacerých rozhovoroch si uviedla, že pre mladých by si chcela byť „oporou“, aj pokiaľ by ti napísali, že majú nejaký problém. Pomohla ti niekedy hudba v nejakom období? Alebo nejaký konkrétny interpret?
Hudba bola odmalička veľkou súčasťou môjho života a tým, že som robievala aj športy ako krasokorčuľovanie, balet, tanec a podobne, tak aj tam som vždy prichádzala na veľa novej hudby.
O určitých problémoch som nikomu nechcela hovoriť a doteraz o nich veľa ľudí nevie, takže určite sa veľakrát stalo, že jediné pochopenie a oporu som našla v hudbe a v pesničkách.

Akých interpretov počúvaš? Mnohí ťa prirovnávajú k Billie Eilish. Inšpirovala ťa aj ona? Na hudobnej scéne je výrazná a patrí k mladým interpretom, narodeným po roku 2000, čo vlastne reprezentuješ aj ty.
Počúvam široké spektrum hudby, nie je tak, že vyhľadávam len určité žánre, ale napríklad rada hľadám interpretov, ktorých skoro nikto nepozná, pretože keď je hudba dobrá, tak je dobrá, či už ju počúvajú piati ľudia, alebo milióny ľudí. Uvediem napríklad Isaaca Dunbar, Birdy, The Paper Kites, Ski Mask The Slump God, Sabrinu Claudio, Hey Violet či Jessie Reyez.
Billie Eilish patrí k tým interpretom, ktorých som našla, keď ich ešte nikto nepoznal, našla som ju v decembri 2015, myslím, že možno aj preto, že som ju našla tak skoro, mi napríklad často odpovedala na komentáre. Preto som ju brala skôr ako kamarátku než speváčku a doteraz som si ešte úplne neuvedomila, že teraz ju poznajú milióny ľudí. Keď jej pesničky počujem v rádiách, stále som z toho úplne mimo.

Párkrát som ju videla aj na koncertoch a mala som to šťastie sa s ňou aj jej bratom Finneasom aj ich mamou Maggie porozprávať a vidieť ju v klube s kapacitou 200 ľudí a potom ju vidieť vo vypredanej aréne s kapacitou 18000 ľudí. Je to dosť neuveriteľné.
Medzi mnou a Billie je polročný vekový rozdiel a jej hudbu som objavila, keď som mala 13 a ona čerstvých 14 rokov, takže ja som v podstate len našla niekoho s podobným štýlom, aký mám ja, a s podobným myslením, ako mám ja. Aj keď nikdy nepopieram, že sa ňou inšpirujem, nikdy nikoho nechcem kopírovať.
Kto je Karin Ann
Sedemnásťročná speváčka hovorí, že veľkú časť svojej mladosti sa cítila nepochopená. Až hudba a umenie jej dodali odvahu byť takou, aká je. Tento pocit pretavuje aj do svojej hudobnej tvorby, kde sa často dotýka komplikovaných tém. Jej hudobným odkazom je, že život sa neskladá len z príjemných vecí. Hudbe sa venuje profesionálne, okrem toho študuje obor sociálny pracovník. Popri hudbe ju napĺňa i kreslenie či maľovanie, záľubou je tiež make-up a ako sama hovorí, trochu špecifická móda.Narodila sa v Čadci, žije v Divinke.
Aké boli tvoje hudobné začiatky? Úplne prvé impulzy? Kedy si to začala tak cítiť, že chceš hudobne tvoriť? Píšeš si texty sama?
Ako som hovorila, s hudbou som vyrastala. Či už to bola hudba, čo mne a mojim sestrám púšťala mama, alebo hudba, ku ktorej som sa dostala cez šport. Hudbu som teda vždy brala ako súčasť mňa, ale možno aj preto, že v spoločnosti sú deti vedené ku kariéram v zdravotníctve či súdnictve, tak som nad hudbou nerozmýšľala ako nad kariérou.
Spievať ma vždy bavilo a začala som písať prvé pesničky, keď som mala 14 – 15 rokov, keď som dostala moje prvé ukulele. Tým sa to asi celé spustilo, pretože vtedy som našla jedného producenta v Anglicku a nahrala som s ním pár prvých pesničiek bez toho, aby som čakala nejaké výsledky, len som ich nahrala, lebo ma to bavilo, a dala som ich von, pretože som chcela. Bez hocijakých očakávaní.
A práve cez jednu z týchto piesní ma na začiatku roka 2019 našiel producent Tomi Popovič a ponúkol mi spoluprácu.

Čo sa týka textov, mám milión napísaných vecí, či už v mojich poznámkach v telefóne, alebo v zošitoch, len všetky tie texty sú po anglicky, takže slovenské texty buď prekladáme z mojich anglických, alebo si vždy sadneme a porozprávame sa o tom, o čom chcem mať určitú skladu a dáme to dokopy.
Pri anglických textoch niekedy necháme moje texty, niekedy ich upravíme, inokedy sa znova porozprávame o tom, o čom chcem skladbu, a podľa toho text zložíme.
“Vo svojich singloch riešim mental health, body image, priateľstvá a vzťahy. Niekedy sú to zasa situácie, v ktorých by som nikdy neskončila v reálnom živote, tak si ich vymyslím a snažím sa pozrieť na ten príbeh z pohľadu niekoho, kto tento príbeh môže žiť.
„
Môžeš prezradiť, aká je spolupráca s producentom Tomim Popovičom alebo ako prebiehala spolupráca s raperom Majselfom?
Spolupráca je zakaždým iná, často sa nezhodujeme, ale keď konečne prídeme do finále, kedy obaja súhlasíme so skladbami, tak je to asi tá najlepšia verzia, s akou sme mohli prísť. S Majselfom sa mi robilo úplne super, som veľmi rada, že ma takto podporil na mojom debute.
Na hudobnej scéne si nováčikom. Aké máš zatiaľ reakcie na svoju tvorbu? Pozeráš aj negatívne reakcie, alebo sa skôr necháš poháňať dobrými ohlasmi?
Reakcie sú oveľa viac pozitívne, než som čakala. Napríklad som si všimla, že aj keď sú momentálne skladby po slovensky, tak ich počúvajú aj ľudia z iných krajín, čo je neuveriteľné. Snažím sa čo najmenej si všímať komentáre, pretože tam sa nedá vyhnúť negatívnym reakciám, ale chápem, že nie všetkým sa bude páčiť všetko.
Na všetky pozitívne správy sa však snažím odpovedať a tie ma vždy potešia a určite ma aj nabudia na to tvoriť ďalej. Tie správy a to, že sa môžem rozprávať s ľuďmi, ktorí podporujú a majú radi, čo tvorím, to milujem.

Aké témy vo svojich singloch chceš rozoberať?
Piesne vznikajú vždy podľa toho, ako sa cítim. Niekedy riešim veci ako mental health, body image, niekedy priateľstvá a vzťahy. Niekedy sú to zasa situácie, v ktorých by som nikdy neskončila v reálnom živote, tak si ich vymyslím a snažím sa pozrieť na ten príbeh z pohľadu niekoho, kto tento príbeh môže žiť.
Najlepšie na umení je to, že sa tam dá prežiť všetko, čo len ľudí napadne. Nemyslím si, že sa dajú vyjadriť len veci, čo prežívam, ale aj úplne vymyslené veci.
Tvoríš nejako aj počas „karantény“? Neplánovali ste točenie klipu k najnovšiemu singlu Zrkadlo?
Pri písaní textov, vytváraní melódií a spievaní karanténa nevadí, to skôr pri klipoch a niektorých rozhovoroch, foteniach a podobne. Snažím sa fungovať čo najviac z domu, ale pri niektorých veciach to nejde.
K singlu Zrkadlo zatiaľ klip robiť neplánujeme, pretože som veľmi spokojná s tým, ako vyšlo lyric video, ale snažíme sa vymyslieť, ako natočiť klip už k ďalšej pesničke.