Naposledy aktívne hrával futbal takmer pred desaťročím. Počas bohatej hráčskej kariéry, väčšinou na poste útočníka, prešiel mnohými českými aj slovenskými klubmi.
Dvojnásobný slovenský majster ju odštartoval v rodnej obci a ukončil opäť doma na Kysuciach, kde okúsil aj trénovanie.
Štyridsaťosemročný Marián Klago sa v súčasnosti venuje podnikaniu. Zaspomínal si s nami na svoj futbalový život a prezradil tiež, ako ho ovplyvňuje koronakríza.
Z Korne cez Čadcu do špičkových klubov
Súťažne ste začali hrávať ešte v ére Česko-Slovenska. Ako si spomínate na tie roky?
„Začínal som ešte vo federálnej česko-slovenskej lige v drese Dukly Banská Bystrica, kde som končil povinnú vojenskú službu. Boli to skvelé roky, počas ktorých som nazrel do veľkého futbalu. Bol som plný elánu a hrával som s kvalitnými futbalistami. V Dukle som bol v jej poslednej sezóne pred vypadnutím. Potom som sa po roku v druholigových Leviciach vrátil v roku 1992 alebo 1993 do prvoligovej Trnavy. Tá sa vtedy pohybovala zhruba v strede tabuľky."
Dva týždne bol s rodinou v karanténe. Kleščík trénuje doma a čaká na obnovenie súťaže Čítajte Bol veľký rozdiel medzi federálnou a neskoršou slovenskou prvou ligou?
„Federálna liga bola určite kvalitnejšia, keďže sme hrali proti pražskej Slávii, Sparte či Bohemians. V slovenskej najvyššej súťaži boli tiež kvalitné mužstvá, ale aj niekoľko priemerných."
S futbalom ste začali v rodnej Korni. Ako ste sa odtiaľ dostali až do najvyššej súťaže?
„V Korni som hrával za žiakov aj v doraste. Odtiaľ som sa dostal do Čadce, kde som bol rok v doraste pod trénerom Piňom. Boli tam vtedy aj Vladimír Kučák, Pavol Vancel, Pavol Kulla či Miloš Zemaník. Za Čadcu som odohral polovicu sezóny v prvej lige a potom som nastúpil na povinnú vojenskú službu v Liptovskom Mikuláši. Odtiaľ ma prevelili do Dukly, kde som dokončil vojenčinu. Potom som pôsobil v Leviciach a v Trnave a po dvoch rokoch som zamieril do Česka. Išiel som do Unionu Cheb, kde to však nemalo budúcnosť a klub neskôr skrachoval. Všetkých hráčov rozpredal a ja som išiel do Liberca. Po štyroch rokoch som sa vrátil natrvalo na Slovensko. Mojou prvou zastávkou bol Trenčín, odkiaľ som po roku prestúpil do Žiliny. Tam som ukončil ligovú kariéru."
Žilinský vrchol
Na ktoré obdobie vašej kariéry najradšej spomínate?
„Práve v Žiline som zažil najlepšie roky, keďže sme vyhrali prvé dva tituly pre klub. Takže, pochopiteľne, boli to moje najkrajšie roky na záver kariéry."
S MŠK Žilina ste si v roku 2002 zahrali v predkole Ligy majstrov proti Bazileji. Pamätáte sa na to?
„Áno, odohral som oba zápasy. Doma sme s Bazilejom remizovali 1:1 a u nich sme prehrali 0:3. Na také niečo človek do smrti nezabudne."
Prečo ste sa po takých úspechoch rozhodli ukončiť profesionálnu kariéru?
