Samosprávy očakávajú výpadky v rozpočtoch podľa toho, koľko bude kríza trvať. Ich financovanie je závislé od pomoci štátu. Najväčší škrt predstavuje chýbajúci príjem z podielových daní.
Rozpočet by museli aj tak meniť
O koľko peňazí príde kvôli koronakríze mesto Čadca, Gura povedať nevie, no verí, že vláda bude prihliadať aj na verejnú správu. Len na podielových daniach by mohlo mesto prísť od milióna až do troch miliónov Eur. „Treba hovoriť aj o stratách na zariadeniach, ktoré mesto prevádzkuje, pretože tiež prinášajú peniaze do mestskej kasy. Naozaj verím, že samosprávy vyjdú z krízy posilnené a bez veľkých finančných strát,“ dodal primátor najväčšieho mesta na Kysuciach.
Mesto Čadca k dnešným dňom nemá schválený rozpočet. Primátor hovorí, že v aktuálnej situácii je to skôr pozitívum, pretože sa môžu pripraviť na výpadky v rozpočte. „Neviem si predstaviť, že by sme v decembri prijali rozpočet, rozbehli investičné akcie, ktoré by boli zazmluvnené, neviem si predstaviť, ako by sme rokovali s firmami, ktoré by mali práce rozbehnuté,“ hovorí Gura.
Mestské príspevkové organizácie mestu hlásia straty každý dýždeň, mesto ich mapuje.
Straty mestských zariadení
Dopad na rozpočet mesta Žilina a rozpočet VÚC okomentoval Martin Kapitulík. Vyzdvihol, že ľudia sú disciplinovaní a opatrenia dodržiavajú, vďaka tomu môžeme postupne ekonomiku uvoľňovať. „Všetky samosprávy vychádzajú z prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá predikovala tri scenáre vývoja.
Všetky sa dotýkajú dopadu na podielové dane, čiže daní z príjmu fyzických osôb, z ktorých sú financované všetky samosprávy.“ Rozpočet ŽSK sa pohybuje na úrovni 200 miliónom Eur, z toho 120 miliónov sú práve daňové príjmy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje výpadok od 14 do 40 miliónov Eur.
Závisí to oh toho, ako dlho bude kríza trvať. Podľa Kapitulíka je aj 14 miliónov veľký škrt v rozpočte ŽSK a práve na zastupiteľstve ŽSK budú poslanci rozpoberať najmä investície, ktoré bude nutné pozastaviť. „Nie všetko, čo bolo v rozpočte ŽSK, sa tento rok urobí,“ hovorí Kapitulík.
Primátori: Ekonomika nás dobehne neskôr, prvoradé je zdravie a bezpečnosť Čítajte Rozpočet mesta Žilina je zhruba 80 miliónov Eur, z toho okolo 38 miliónov tvoria podielové dane. Prognostici odhadujú výpadok 2 až 10 miliónov Eur. „Treba počítať s obrovskými stratami, ktoré budú mať mestské spoločnosti v Žiline.
Najväčšiu takúto stratu generuje dnes kvôli viac ako 80% výpadku tržieb Dopravný podnik Žilina. Výpadok tržieb z cestovného sa pohybuje na úrovni 200 tisíc Eur, čo v konečnom dôsledku bude musieť zaplatiť mesto, ak nám nepomôže štát.“ Problém predstavujú aj príjmy mestského divadla, mestskej krytej plavárne a podobne. Kapitulík dodáva, že v prípade týchto zariadení sa včas urobili opatrenia, včas sa napríklad roztopil ľad na zimnom štadióne a podobne.
S uvoľňovaním opatrení pomaly
Vláda predstavila minulý pondelok štyri fázy uvoľňovania ekonomiky. Keďže sa blíži letná sezóna, okrem kultúrnych podujatí sú otázne aj spustenia mestských kúpalísk.
Primátor Čadce bude čakať na odporúčania hlavného hygienika: „Budeme dodržiavať dvojmetrvé odstupy v obchodoch a v takom prípade si neviem prestaviť spustenie kúpaliska. Pustili by sme tam tridsať ľudí? To urobiť nemôžeme. Pokiaľ dostaneme povolenie, že to spustiť, môžeme, budeme zvažovať, za akých podmienok. Ak bol povolený maximálny počet osôb, myslím, že by to nemalo zmysel.“
Lekári majú prázdne čakárne. Ako ich prácu mimo ambulancie zaplatiť? Čítajte Primátor si nevie predstaviť, že by to mohlo byť komfortné pre zákazníkov, ktorí by pravdepodobne museli čakať v rade, kým by sa dostali do areálu.
Kapitulík hovorí, že žilinská plaváreň i kúpalisko budú pripravené spustiť prevádzku do týždňa od súhlasného stanoviska hygieny a vlády, že takéto športoviská byť spustené môžu. „Dnes nevieme, ako by to mohlo v praxi vyzerať, pretože určite budú musieť byť dodržané hygienické opatrenia napríklad v šatniach.“
Pri dodržiavaní všetkých predpisov pri obmedzenom počte návštevníkov si Kapitulík spustenie takýchto športovísk takisto nevie predstaviť, podľa neho by to bol ekonomický nezmysel.
Obaja poslanci ŽSK však veria, že ak budeme naďalej dôslední v dodržiavaní opatrení, krízu prekonáme a krajania si užijú aj čo-to z letných radostí.
Martin Kapitulík i Milan Gura sú názoru, že mnohé krízy už samosprávy prežili a prežiť budú musieť aj túto. Podľa nich je dôležité, aby sme si uvedomili, že sme v tom všetci spoločne a aby sme sa správali zodpovedne.
