Akademický maliar Pavol Muška oslávil uplynulý rok životné jubileum – 70 rokov. Na Novoročnom koncerte v Čadci mu Kysucká kultúrna nadácia udelila čestný titul Osobnosť Kysúc 2019 za jeho celoživotný prínos v oblasti umenia. Porozprávali sme sa sním aj o tom, prečo jeho nedávna výstava v Galérii Čadca mala taký záhadný názov.
Poďme najskôr k vašim tvorivým začiatkom, spomínate si na svoje prvé dielo? Čo vás inšpirovalo?
Spomínam si, že v prvej triede som odkresľoval mapu ČSR a na nej bol maličký portrét vtedajšieho prezidenta.
Chcel som zobraziť aj toho. Nedarilo sa mi to, tak som gumoval a znovu kreslil a znovu gumoval, až som vygumoval dieru. Samozrejme, to dielko nestálo za nič, ale tá tvrdošijnosť, vytrvalosť a neutečenie od problému mi zostala. Akad. maliar Fero Behúň zo žilinskej ĽŠU založil v Základnej škole v Kysuckom Novom Meste výtvarný krúžok. To bolo moje prvé skutočné stretnutie s výtvarným umením. Cez neho a neskôr cez Ľudovú školu umenia v Žiline. Tam so sa stretol s kolegami, dnes významnými výtvarnými umelcami. Netvorili sme tam významné diela, ale to prostredie a vzájomné poučovanie bolo veľmi inšpiratívne.
Prešli ste za roky svojej tvorby určitou premenou? Sú umelci, ktorí začínajú napríklad krajinkami, prírodou a skončia pri portrétoch. Bola vždy vaša „cesta” jednoznačná?
