Stĺpčeky autorky pod pseudonymom nájdete v MY Kysuckých novinách.
Za pár rokov pobytu na tomto svete som prišla k istému zisteniu. Štyri steny, podlaha a strop uzatvárajú ako telo, tak i myseľ do betónovej pasce.
Akokoľvek krásny gauč vlastníte a nech má vaša televízia akékoľvek rozmery, pokiaľ v tej kocke trávite priveľa času, vaša myseľ sa bude scvrkávať, vaše telo chradnúť a čoraz viac sa rozlievať na gauči a vaša osobnosť pôjde, pravdu povediac, do hája.
V týchto dňoch však ľudia čoraz viac vyliezajú zo svojich domovov a nemieria do miest a ďalších betónovo-asfaltových búd, ale do prírody. Do prírody. Verte, či nie, už dávno sa nezdvihol počet návštevníkov lesa nad naším domom na dvojciferné číslo. Už dávno som nedávala psom vôdzku pre prípad, že tam niekoho stretnem.
A síce je toto všetko neuveriteľne krásne, pretože príroda prebúdza zmysly, ponúka priestor na pohyb, rozvíja fantáziu. Ponúka všetko, čo potrebujeme. Desí ma, že ľudia vôbec nemyslia na to, že príroda nás nepotrebuje. Príroda nám neslúži, pretože prírode nemáme čím zaplatiť!
Prečo teda, keď prídete do lesa nadýchať sa čerstvého vzduchu, športovať, relaxovať, musí o tom ďalší návštevník vedieť? Prečo prinášate do prírody veci, ktoré tam nemajú čo robiť? Prečo nie je problém ísť a spraviť si na lúke s krásnym výhľadom piknik, ale je problém všetko so sebou odniesť?
Stĺpček: Kríza núka zamyslieť sa, akými sme spotrebiteľmi Čítajte Vôbec nerozumiem, prečo ignorujeme tieto pravidlá. Prečo je to pre nás taká námaha? Prečo nás nedobieha vlastné svedomie? Či aj to svedomie po sebe nechávame na hŕbe odpadkov v lese? Priveľa otázok? Možno. Pravdepodobne je to nevyhnutné, pretože drvivá väčšina z nás nikdy na nič také nepomyslela.
Počula som už rôzne výhovorky, že takýchto ľudí rodičia neviedli k láske k prírode, že takíto ľudia sú z mesta a tak ďalej. Ale veď môžete snáď v meste, na ulici vyhodiť plechovku? Naozaj sa všade nad ľudskou nepodarenosťou musí skláňať výhražný prst?
Naozaj len pod hrozbou pokuty či iného trestu sme ochotní poslúchnuť? Naozaj nevieme, na čo sa používajú odpadkové koše, pretože nás rodičia nevodili ako deti do prírody? Načo je potom predmet vlastiveda na základnej škole a načo sú branné cvičenia? A posledná otázka. Naozaj sa ľudský mozog dokáže orientovať v matematických vzťahoch a fyzikálnych zákonoch, ale nevie, že obal od tyčiniek sa má vyhodiť do koša, nie na zem?
Potom by ľudia mali používať viac než obvyklých 10 % svojho mozgu. A nakoniec mi niekto chrstne do tváre vetu: „Čo sa tým zaťažuješ?”
Autor: Zlatá rybka
