V niektorých kysuckých obciach tento rok máj postavia, inde túto tradíciu pre pandémiu vynechajú. Rovnako tomu bude aj v mnohých rodinách, kde majú mladé dievčatá. Po minulé roky sa na nejednom dvore či pred domom týčil tento symbol jari, lásky, mladosti a veselosti.
Zábavu pri váľaní si najskôr vychutnajú budúci rok
„V našej obci sme ho aj v minulosti stavali prostredníctvom zamestnancov obce. Bude tomu tak aj tento rok. Postavia ho v centre dediny. Kým niektoré samosprávy sa sústredili na zábavu pri jeho stavaní, my zasa pri jeho „váľaní“. Už od poobedňajších hodín prechádzali obcou dva alegorické vozy plné masiek a hudobníkov, ktorí pozývali obyvateľov na podvečerné váľanie mája,“ približuje zvyky starosta obce Anton Varecha. Dodáva aj to, že pokiaľ ich obyvatelia požiadali, zvládli „zvaliť“ aj súkromné máje.
„O 17. hodine sa vždy na námestí začal kultúrny program, v ktorom masky predviedli tradičné divadlo a hádku, komu patrí máj. Či sa môže, alebo nemôže vyrúbať. Nakoniec sa predsa len akosi dohodli a zvalili ho. Nasledovala tanečná zábava pod holým nebom priamo na námestí v centre obce,“ spomína na atmosféru, ktorá podujatie sprevádzala.
„Tento rok nám táto tradícia váľania mája, ktorú si obyvatelia nikdy nenechali ujsť, bude chýbať. Ale čo sa dá robiť! Musí prežiť v našich mysliach a srdciach, aby sme ju vedeli v čase, keď pominie núdzový stav a ohrozenie, opäť oživiť a najmä naplno prežiť,“ dodáva Varecha.
Májové deti majú byť šťastné
Máj je príjemnou predzvesťou leta. Ešte nás netrápia úmorné horúčavy a suchá, vzduch je nabitý energiou, novou miazgou. Všetko kvitne, pučí, má sa k životu.
Z májového dažďa všetko rastie a má sa k svetu. Dokonca, májové deti majú byť veľmi šťastné.
Diaľničiari musia zelený most postaviť, inak príde Slovensko o eurofondy Čítajte Dve negatíva ale tento mesiac podľa starých zvykov predsa len má. Pretože je všetko obrastené bielymi kvetmi, ľudia v ňom narodení vraj začínajú skoro šedivieť. Hoci je všeobecne označovaný za lásky čas, podľa našich predkov je údajne najmenej vhodný na uzatváranie sobášov. Ktovie, možno preto, že práve počas neho sa berú ľudia priveľmi zamilovaní a čoskoro z májového opojenia vytriezvejú. Dnešným mladým ľudom to zjavne nevadí. Potvrdzujú to aj matriky, kde s takýmito „pranostikami“ problémy v minulosti nemali.
Ráno vešali kravám na rohy kvety
V predvečer 1. mája chodili voľakedy po obci pastieri a práskali bičmi, aby vyhnali čarodejnice. Pod strechu a na dvere dávali z rovnakých dôvodov hospodári vetvičku borievčia a v prvé májové ráno vešali kravám na rohy kvety. Tie ich mali ochrániť pred temnými silami. Magické účinky mali aj májová rosa a dážď. Pôsobili ako liek proti bolestiam. Ľudia si ňou natierali lišaje či omývali oči.
Azda najznámejšou tradíciou je spomínané stavanie májov. História hovorí, že za obeť padali najkrajšie stromy a tak tento zvyk viedol až k zákazu ich stavania. Prvý zákaz s celoslovenskou platnosťou vydala Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave v roku 1770. V pätnástom storočí bolo zasa postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča.
Zmizli lastovičky, málo je aj vrabcov, rovnaký osud môže stihnúť včely Čítajte Známy je prípad, keď v roku 1422 napríklad uznali právoplatnosť manželstva na základe prísľubu lásky, vernosti a postavenia mája. Sľub dal síce mládenec bez svedkov, no máj symbolizoval jeho verejné potvrdenie. Stavali sa trojaké. Ten, ktorý malo dievča od svojho vyvoleného, bol od ostatných odlišný. Zvyk stavania májov sa na Kysuciach zachoval dodnes. Pohľad na takto vyzdobenú dedinu bol po iné roky oveľa veselší.
